GEVORKYAN – rodinná firma, ktorá spája ľudí

Keď v roku 1996 zakladal Armén Artur Gevorkyan v Banskej Bystrici spoločnosť s rovnakým názvom, zrejme ani sám netušil, že stojí pri zrode jednej z najstabilnejších a najúspešnejších firiem v regióne.

Artur Gevorkyan s moderátorkou Zlaticou Puškárovou pri preberaní ocenenia Diamanty slovenského biznisuArtur Gevorkyan s moderátorkou Zlaticou Puškárovou pri preberaní ocenenia Diamanty slovenského biznisu (Zdroj: archív spoločnosti)

VLKANOVÁ. Spoločnosť GEVORKYAN s.r.o. , ktorá stavia na takmer polstoročných skúsenostiach dvoch generácií rodiny Gevorkyanovcov a v súčasnosti sídli vo Vlkanovej, postavila svoju výrobnú stratégiu na technológii práškovej metalurgie. Tá má popri vysokej kvalite za nízku cenu mnoho ďalších výhod. Dá sa ňou vyrobiť veľký sortiment výrobkov rôzneho druhu, ktoré sú na trhu žiadané. Množstvo ocenení z posledných rokov je dôkazom, že nastúpená cesta bola správnou voľbou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O produkty spoločnosti je enormný záujem prakticky v celom svete a tak keď sa majiteľa firmy opýtate, do ktorých krajín spoločnosť vyváža svoje výrobky, s úsmevom zvykne otázku otočiť. Odporučí, aby sme sa ho radšej pýtali na krajiny , kde sa výrobky nevyvážajú. Napríklad v Európe sú iba tri – Nórsko, Bulharsko a Grécko.

SkryťVypnúť reklamu

Zakladateľovi a majiteľovi spoločnosti ARTUROVI GEVORKYANOVI sme položili niekoľko otázok.

Ohliadnime sa do minulosti. Je za vaším rozhodnutím podnikať na Slovensku zámer, alebo skôr náhoda?

- Moju profesijnú cestu ovplyvnili v podstatnej miere politické udalosti. Po nástupe Michaila Gorbačova k moci sa v Arménsku zintenzívnili snahy o odčlenenie krajiny od Sovietskeho zväzu. Bolo to zložité obdobie. Moskva nás odpojila od elektriny a plynu a bolo prakticky nemožné podnikať v krajine, kde nejazdili ani trolejbusy. Odišiel som preto na Ukrajinu, do priemyselnej oblasti Charkova, lebo som veril, že tu sa naplnia moje predstavy podnikať v oblasti výroby.

Spočiatku som sa však k oblasti výroby vôbec nedostal, venoval som sa skôr obchodnej činnosti a musel som zabezpečovať platby od zákazníkov. Namiesto peňazí nám v tom čase platili napríklad pohármi, alebo sušičmi na vlasy. Prišiel povedzme kamión, plne naložený vrchnáčikmi na zaváranie. Pochopil som, že ak chcem ďalej napredovať v oblasti výroby, toto nie je správna cesta.

SkryťVypnúť reklamu

Bol to signál na zmenu?

- V tom čase sme mali veľký dopyt z Európy, situácia však bola pomerne zložitá. Na ukrajinských hraniciach stáli kamióny neraz celé dni. Spočiatku som zvažoval, že na Slovensku by sme mali aspoň sklady, sen o výrobnej sfére sa nám zdal v tom čase dosť vzdialený. Prešiel som aj okolité krajiny – napríklad Maďarsko, Poľsko, Českú republiku, no postupne sa ukázalo, že podnikanie na Slovensku by bolo najoptimálnejšie.

Ako ste narazili práve na Banskú Bystricu?

- Slovensko som veľmi často využíval ako tranzitnú krajinu. Jedného dňa som prechádzal Banskou Bystricou a celkom nezáväzne som sa zastavil v areáli bývalých ZVT priamo pri ceste. Chcel som vedieť, či majú nejaké voľné skladové priestory. Dozvedel som sa, že práve sú v konkurze a nám sa tak naskytla šanca. Hoci sa na Slovensku veľa hovorí o prebujnenej byrokracii, ozajstné problémy – ako tomu bolo napríklad na Ukrajine, ste nezažili. Sú tu relatívne stabilné pravidlá pre biznis, čo som ocenil.

SkryťVypnúť reklamu

Mnohé firmy pred časom položila na lopatky ekonomická kríza. Vaša spoločnosť vyšla z tohto boja paradoxne ešte viac posilnená. Zdôvodníme nám to?

- Samozrejme, že kríza sa dotkla aj nás, veď zákazky nám v najkritickejšom roku klesli o 60 %. Stihli sme však rozbehnúť nové projekty, ktoré nám urobili taký nárast, že keď sme to zosumarizovali, tak sme v podstate výrobu zdvojnásobili. Vedel som odhadnúť, čo prinesie kríza, veď som predtým žil roky na Ukrajine. Tam sa napríklad štyri krát menili peniaze.

Čím vašej rodine učarovala prášková metalurgia natoľko, že ste pri nej zostali?

- Ja to poviem možno trochu nadnesene – je to krásny odbor a hlavne odbor pre tvorivých ľudí. Rád ho prirovnávam ku kuchárskemu remeslu. Aj teraz som mal na návšteve Talianov, ktorým som túto technológiu prirovnal k príprave pizzy. Vezmú sa tie najlepšie ingrediencie, ktoré sa v správnom pomere zmiešajú. Je to ako cesto, ktoré sa vloží do pece. Treba vedieť, kedy ho obrátiť, ako dlho a pri akej teplote ho piecť.

Vyzerá to zdanlivo jednoducho, ale zrejme na to treba ľudí, ktorí týmto ingredienciám rozumejú....

- Presne tak. Nestačí, aby bol človek zodpovedný a pracovitý. Podľa toho si ani našich zamestnancov nevyberáme. Náš tip je človek kreatívny, ktorý dokáže niečo vymyslieť. Veľa prostriedkov a energie investujeme do výskumu a až teraz sa nám o potrebe tohto kroku postupne darí presvedčiť aj banky. Neraz robíme projekty aj za 50 – 100 tisíc eur a vývoj často trvá päť aj osem rokov. Zhruba desatina našich zamestnancov pôsobí vo výskume. Niekedy je problém kvalitných odborníkov zohnať, lebo najbližšia vysoká škola špeciálne s týmto zameraním je v Rakúsku. Niekedy to však nie je iba o vysokej škole. Dvaja z našich najšikovnejších vývojárov napríklad nemajú vysokú školu. Majú však veľký talent a chuť. Je to pre nás dôležitejšie, ako najlepší diplom.

Vaša firma navonok pôsobí ako veľká rodina...

- Myslím si, že ňou aj je. Okruh známych mojej rodiny je pomerne úzky, lebo sme neustále pracovne vyťažení. O to viac pre mňa znamenajú vzťahy v firme. Ja si všetkých našich ľudí veľmi vážim a ak potrebujú pomoc, rád pomôžem. Či je to už pomoc pri chorobe, úmrtí v rodine, alebo aj v prípade, ak sa niekto ocitne vo finančných problémoch.

Viem, čo je to žiť na hranici biedy. V Arménsku sme žili vo veľmi skromných podmienkach, hoci môj otec bol popredným odborníkom na práškovú metalurgiu. Boli sme poslednou rodinou na sídlisku, ktorá si kúpila televízor a žili sme v jednoizbovom byte s rozlohou 16 metrov štvorcových. Veci som nosil po iných. No neľutujem toto obdobie. Naučilo ma vážiť si veci aj ľudí. Boli to moje najkrajšie roky.

Zrejme platí, že dôvera za dôveru. Vaši zamestnanci vraj dobrovoľne chodia do práce aj počas sobôt.

- Veru, niekedy sa nad tým sám usmejem. Prídem v sobotu do práce a tam kopec ľudí. Nemuseli by tam byť, ale chcú sa v niektorých veciach sami pohnúť ďalej, alebo dokončiť to, čo začali. Alebo zažívam situácie, že o jedenástej večer rozbehnú diskusiu o nejakom výrobnom probléme cez mailovú poštu. Vtedy im zvyknem napísať – ľudia, nebláznite, choďte spať.

Dopyt po vašich výrobkoch vo svete je veľký. Stíhate ho uspokojiť ?

- Odhadujem, že objednávky sú v súčasnosti päťnásobne vyššie, než naše kapacity. Problémom je, že stroje pre našu výrobu sa zháňajú veľmi ťažko. To nie je zájsť na veľtrh a kúpiť tam stroj. Výroba takéhoto stroja trvá aj rok a vždy je problém prefinancovať to. Žiadna banka vám rok dopredu peniaze nedá. Teraz je to však už lepšie, lebo sme rozbehli nové projekty. Dokončujeme aj novú halu a plánujeme pribrať zamestnancov predovšetkým na technické pozície.

O spoločnosti

Spoločnosť GEVORKYAN, s.r.o. stavia na 50-ročných skúsenostiach dvoch generácií rodiny Gevorkyanovcov v oblasti práškovej metalurgie. Založená bola v roku 1996 v Banskej Bystrici. Na konci roka 2014 zamestnávala 175 zamestnancov, z čoho tradične 10% pracovalo na oddelení vývoja.

Spoločnosť poskytuje atraktívne a stabilné pracovné miesta pre kvalifikovaných pracovníkov s príslušným vzdelaním.

Mimoriadne široké spektrum sociálneho programu pokrýva reálne potreby zamestnancov, ako je materiálna výpomoc počas dlhodobej práceneschopnosti, rodičovskej dovolenky, refinancovanie nákladov na ubytovanie, dopravu, príspevky na ozdravovacie procedúry a mnoho iných.

V roku 2013 bol úspešne spustený špeciálny program na podporu mladých a talentovaných zamestnancov. Výrazný dôraz je kladený na kontinuálne vzdelávanie. Všetci inžinieri a konštruktéri každý rok navštevujú medzinárodné veľtrhy, absolvujú tréningy a kurzy oblasti práškovej metalurgie v rôznych štátoch sveta.

Ocenenia

2014 Inšpiratívny projekt v kategórii Skvelý zamestnávateľ – Via Bona Slovakia

2013 Zaradenie do TOP 250 Revue priemyslu a Top Trend priemyslu

2013 Diamanty slovenského biznisu – 1. miesto v kategórii Najdynamickejšie rastúca spoločnosť, stredné Slovensko

2012 Finalista súťaže Podnikateľ roka, organizovanej spoločnosťou Ernst & Young

2012 Ocenenie „Fachmetall QM Kontext Award“ v kategórii Kvalita

2012 Zaradenie do TOP 250 Revue priemyslu a Top Trend priemyslu

2012 Diamanty slovenského biznisu – 3. miesto v kategórii Dynamika rastu, stredné Slovensko

2011 Finalista súťaže Podnikateľ roka, organizovanej spoločnosťou Ernst & Young

2011 Zaradenie do 10 najrýchlejšie rastúcich firiem na Slovensku

2011 Zaradenie do TOP 250 Revue priemyslu a Top Trend priemyslu

2011 Fabrika roka od Fraunhoverského inštitútu a EXIM banky Slovensko za progresívny podnikateľský model

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Bystrica

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  8. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  4. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  5. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  6. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  7. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  8. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 007
  2. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 173
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 6 975
  4. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 5 348
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 337
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 793
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 086
  8. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt 1 617
  1. Vladimír Benčík: Osmanská ríša - jej impozantný vzostup a dramatický pád (2. časť)
  2. Juraj Kostka: Svet v nás a okolo nás
  3. Radoslav Záhumenský: Mohyla na Bradle: Silný príbeh, ikonické miesto a prechádzka, ktorá sa dotkne srdca (+ VIDEO)
  4. Vladimír Čuchran: Pápež František
  5. Jozef Javurek: Zelenina v záhrade
  6. Radko Mačuha: Si herec, či politik?
  7. Peter Stachura: V krízach sa musíme naučiť verejnosť spájať, nie rozdeľovať
  8. Ivan Mlynár: Ak z Čurillovcov ostanú len čiary v piesku, pretože hekli Ficovu politickú korupciu, kto vlastne sme ?
  1. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 37 395
  2. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 10 302
  3. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 9 664
  4. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 7 775
  5. Martin Fronk: Hrady pre milionárov: Ako biznis oživí ruiny, ktoré štát ignoruje 7 265
  6. Dominik Sumbal: Doba cashu je späť!! 5 128
  7. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku 4 982
  8. Rado Surovka: Pomáhať a chrániť ? 4 977
  1. Radko Mačuha: Si herec, či politik?
  2. Tupou Ceruzou: Pápež František
  3. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  4. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  5. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  6. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  7. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  8. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Vladimír Benčík: Osmanská ríša - jej impozantný vzostup a dramatický pád (2. časť)
  2. Juraj Kostka: Svet v nás a okolo nás
  3. Radoslav Záhumenský: Mohyla na Bradle: Silný príbeh, ikonické miesto a prechádzka, ktorá sa dotkne srdca (+ VIDEO)
  4. Vladimír Čuchran: Pápež František
  5. Jozef Javurek: Zelenina v záhrade
  6. Radko Mačuha: Si herec, či politik?
  7. Peter Stachura: V krízach sa musíme naučiť verejnosť spájať, nie rozdeľovať
  8. Ivan Mlynár: Ak z Čurillovcov ostanú len čiary v piesku, pretože hekli Ficovu politickú korupciu, kto vlastne sme ?
  1. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 37 395
  2. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 10 302
  3. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 9 664
  4. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 7 775
  5. Martin Fronk: Hrady pre milionárov: Ako biznis oživí ruiny, ktoré štát ignoruje 7 265
  6. Dominik Sumbal: Doba cashu je späť!! 5 128
  7. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku 4 982
  8. Rado Surovka: Pomáhať a chrániť ? 4 977
  1. Radko Mačuha: Si herec, či politik?
  2. Tupou Ceruzou: Pápež František
  3. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  4. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  5. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  6. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  7. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  8. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu