Nielenže je členom najlepšieho športového kolektívu roka 2014 v meste, ale zároveň je dôležitou súčasťou reprezentačného tímu do 15 rokov.
Prečo si sa rozhodol práve pre taký tvrdý šport, akým je hokej?
– Od malička som rád športoval, hrával som futbal a hokej. Nikdy sa mi nechcelo na futbale behať a tak som sa rozhodol byť futbalový brankár. Potom som zistil, že pohyb na korčuliach je jednoduchší a na korčuliach to ide ľahšie.
Takže čisto pragmatické dôvody. Odkedy sa mu venuješ?
– Od svojich štyroch rokov som začal chodiť s otcom na verejné korčuľovanie a od piatich rokov som začal hrávať hokej.
Po desiatich rokoch na ľade si už teda maximálne zžitý s hokejovým prostredím. Vždy si chcel byť útočníkom?
– Zo začiatku som chcel byť brankárom, ale otec mi to zakázal.
Prečo?
– Pretože vraj brankárom môžem byť až vtedy, keď sa budem vedieť riadne korčuľovať. Tak po dvoch rokoch korčuľovania a hrania hokeja sa mi sen splnil. Rok som bol brankár, potom som si začal uvedomovať, že ak by som nebol dosť dobrý brankár, musel by som sedieť na striedačke a pozerať sa, ako lepší brankár chytá a ja nie, a predsa hráčov je len viac a majú väčšiu šancu sa presadiť a ja som chcel hrávať.
Aktuálne si hráčom dorastu HK Brezno, s ktorým si dosiahol historické 4. miesto po základnej časti v 1. lige a stali ste sa tak najlepším športovým kolektívom za rok 2014 v meste. Úspech sa však nerodí len tak. Čo všetko si musel kvôli hokeju obetovať?
– Kvôli hokeju som musel obetovať hlavne futbal, keďže som sa musel rozhodnúť medzi ním a hokejom. Počas školského roka je to náročnejšie, môj denný režim je taký, že ráno idem do školy a hneď po obede na tréning. Teraz som v letnej príprave v HC 05 iClinic Banská Bystrica, takže idem autom alebo autobusom na tréning do Banskej Bystrice, po tréningu naspäť domov a buď von s kamarátmi, alebo oddychujem. Od konca júla to bude ešte náročnejšie, pretože tréningy budeme mať dva- až trikrát za deň a každý deň.
Náročné nielen časovo a kondične, ale aj finančne. Kto ťa v tvojom športovom snažení najviac podporuje?
– Rodičia a starí rodičia.
Tí sú na teba zrejme aj patrične hrdí. Výsledkami, ktoré máš na konte, sa nemôže pochváliť hocikto. Ktoré z nich si najviac ceníš?
– Za svoje najväčšie úspechy považujem postup nášho tímu HK Brezno – dorast do play-off 1. ligy dorastu v sezóne 2014-2015, kde sme vypadli s neskorším víťazom a postupujúcim do extraligy dorastu Trnavou a taktiež účasť na medzinárodnom turnaji v Poprade za SR 15, účasť na dvojzápase v Taliansku za SR 15 proti Taliansko 16 a účasť na tohtoročnom reprezentačnom zraze slovenskej reprezentácie do 16 rokov v Trenčíne.
Ako si sa tam dostal?
– Na to, aby som sa dostal do reprezentácie do 15 rokov, som musel absolvovať niekoľko výberov v rámci Slovenska, na ktoré ma nominovali moji tréneri za dobré výkony v klube, najprv stredoslovenský výber a potom celoslovenský.
Vlani si svoj reprezentačný tím podržal v medzištátnych stretnutiach, keď si v oboch zápasoch s o rok staršími Talianmi skóroval...
– Áno. Skóroval som v oboch zápasoch, ale nebolo to proti ambicióznemu súperovi jednoduché. Taliani hrajú kanadský štýl hokeja t.j. agresívne napádanie a forčeking. Majú dobrých brankárov a sú aj technicky zdatní. Prvý zápas sme boli jasne lepší a vyhrali sme ho bez problémov. Do druhého stretnutia Taliani hnaní početnou diváckou kulisou nastúpili s ešte agresívnejším štýlom. Pod tlakom sme urobili pár zbytočných chýb a na začiatku tretej tretiny sme prehrávali 3:2. V závere sme však zabrali naplno a troma gólmi položili na lopatky ambiciózneho súpera.
Aké sú tvoje ďalšie hokejové ambície?
– Čo najvyššie.
Čo to znamená? V konečnom dôsledku držať nad hlavou Stanleyho pohár?
– Samozrejme nebránim sa ani tomu, ale hlavne chcem hrať kvalitný hokej v kvalitnej súťaži.
