BANSKÁ BYSTRICA. To, čo sa nám dnes javí ako samozrejmosť, to bola pre našich predkov nemalá výzva. Dokázali sa s ňou však obdivuhodne vysporiadať a tak by ich zrejme nezaskočili ani súčasné horúčavy.
Historik Stredoslovenského múzea Vladimír Sklenka hovorí, že ľadovne boli chladničky našich predkov, ktoré mali veľmi dobre premyslený systém chladenia.
Prioritne slúžili na uskladnenie potravín aj v teplom období, s chladením sa však museli vysporiadať napríklad aj majitelia malých pivovarov.
Na Slovensku sa ľadovne budovali najmä v podzemí parkov pri kaštieľoch, kde sa bolo treba postarať napríklad o zásoby diviny z lovov.
Ľadovne sa budovali v podobe akýchsi jaskýň v podzemí, ktorým hovorili aj ľadové diery. Bola v nich konštantná teplota, tma a aj počas leta tu dokázali udržať ľad. Ten ochladzoval celý priestor a fungoval ako predchodca dnešných chladničiek. Veľké bloky ľadu sem prinášali nasekané v zime z blízkych rybníkov.
Historik Richard Senček, ktorý pripravuje o podzemí Banskej Bystrice knihu a chce sa v nej venovať aj téme ľadovní hovorí, že takéto bloky ľadu dokázali v uzavretom podzemnom priestore a tme niekedy vydržať až do nasledujúcej zimy.
Ľadovňa z parku volá po obnove. Podobne ako kaštieľ
Jeden z týchto zaujímavých objektov sa zachoval v parku kaštieľa Radvanských. „Bol však niekoľkokrát prestavaný a neskôr zrejme slúžil iným účelom,“ vysvetľuje Richard Senček.
Objekt je dnes - podobne ako kaštieľ Radvanských schátraný. Keďže je voľne prístupný, vo vnútri sa hromadí neporiadok. Verme, že pri plánovanej obnove kaštieľa sa nezabudne ani na tento podzemný objekt.
FOTO AUTORKA A RICHARD SENČEK
Ľadovňa zrejme stála aj za Bárczyovským kaštieľom. Na zásobovanie ľadom slúžili malé jazierka v okolí, keďže ľad sa v stojatých vodách tvorí ľahšie.
Na chladenie musel myslieť aj známy pivovarnícky rod Herritzovcov, ktorý určitý čas využíval pre tento účel štôlne pod Urpínom. Či boli vybudované výhradne pre tento účel, už dnes nie je celkom jasné.
