BANSKÁ BYSTRICA. Aktivitu chrípkovej sezóny v uplynulej chrípkovej sezóne 2014/ 2015 Slovensku možno v porovnaní s minuloročnou charakterizovať ako vyššiu. Spomedzi vírusov, ktoré spôsobovali ochorenia tohto typu jednoznačne viedol vírus chrípky typu A nad vírusom typu B.
V medziročnom porovnaní vzrástol počet hlásených akútnych respiračných ochorení (ARO) o viac ako štvrtinu. V chrípkovej sezóne 2014-2015 navštívilo na Slovensku lekára s respiračnými a chrípkovými ochoreniami približne 1 milión 716 tisíc ľudí, pričom najviac ich bolo vo vekovej skupine ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V Banskobystrickom kraji to bolo takmer 200 tisíc ľudí, čo predstavuje chorobnosť 54 410 na 100 tisíc obyvateľov kraja.
Chorých na chrípku a jej podobné ochorenia (CHPO) v Banskobystrickom kraji bolo v hodnotenom období takmer 20 tisíc s prepočítanou chorobnosťou takmer 5560 na 100 tisíc obyvateľov kraja, čím sa tento región dostal približne do stredu hodnotiacej tabuľky.
Útočila hlavne na aktívne obyvateľstvo
Chrípka (najviac opäť) aj v BBSK najviac zasiahla v absolútnych počtoch ekonomicky aktívne obyvateľstvo, avšak prepočítaná chorobnosť na 100 000 v priemere za celé Slovensko najviac postihla najmenšie deti od 0 do 5 rokov. Chorých ľudí však bolo omnoho viac, pretože mnohí chrípku vyležali doma bez návštevy lekára. V počte hlásiacich lekárov prvého kontaktu pre dospelých aj pre deti je Banskobystrický kraj mierne pod celoslovenským priemerom. V SR bolo ARO aj CHPO sprevádzané komplikáciami (zápaly dutín, stredného ucha, zápalmi pľúc a ďalšími ochoreniami) u takmer 51 tisíc občanov, opäť najviac u ekonomicky činného obyvateľstva.
Od začiatku chrípkovej sezóny bolo v slovenských virologických laboratóriách verejného zdravotníctva vyšetrených 2 665 vzoriek biologického materiálu, z toho bolo 662 vzoriek pozitívnych. Odborníci izolovali 540 vírusov chrípky, čo bolo takmer 72 percent všetkých pozitívnych vzoriek. Vírus chrípky typu A bol potvrdený v 451 prípadoch a typu B v 89 prípadoch.
Objavili sa aj iné typy vírusov
Z nechrípkových ochorení laboratóriá potvrdili 56 krát syncyciálny vírus, 55 krát adenovírus, 7 krát vírus parainfluenzy A 4 krát vírus Mycoplasma pneumoniae. „ V období od 4. do 11. kalendárneho týždňa vznikali početné lokálne i okresné epidémie hlavne v predškolských a školských zariadeniach. Napr. v 7. kalendárnom týždni bol aj v našom kraji zaznamenaný najvyšší počet zatvorených materských, základných aj stredných škôl. Prevládala chrípka typu A, komplikácie sa vyskytli cca u 2,4 percenta chorých detí, pričom najčastejšie išlo o zápaly prínosových dutín.
Od začiatku chrípkovej sezóny bolo v SR zaznamenaných 74 prípadov SARI (ťažká akútna respiračná infkecia), pričom u 35 bola zaznamenaná aj prítomnosť vírusu chrípky. Z tohto počtu v SR zomrelo 25 pacientov, v Banskobystrickom kraji sa vyskytlo 9 prípadov SARI, pričom dvaja pacienti umreli. V 17 prípadoch sa v kraji vyskytla chrípka typu AH1N1 a 98 prípadov s inými vírusmi chrípky typu A aj B. Ani jeden z umretých pacientov, či už v celoslovenskom, alebo krajskom meradle, nebol očkovaný“, konštatovala vedúca Odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Mária Avdičová.
Odborníci odporúčajú očkovanie
Ako konštatovala MUDr. Avdičová, európski odborníci zdôrazňujú, že treba viac propagovať očkovanie proti chrípke, lebo je to najúčinnejšie preventívne opatrenie. „Potvrdzujú to aj čiastkové analýzy, ktoré sme robili my. Treba si uvedomiť, že vyšetrujeme len špičku ľadovca z celkového počtu ochorení, aby sme vedeli, čo sa udialo v populácii. Nie je cieľom, aby každý chorý bol vyšetrený a mal potvrdený vírus chrípky. Aj z tých málo prípadov, ktoré sme takto vyšetrovali, sme spätne robili epidemiologické vyšetrenie zamerané aj na očkovanie v anamnéze a získavali ďalšie informácie, ktoré nás zaujímali hlavne vo vzťahu k očkovaniu.“ zdôrazňuje MUDr. Avdičová.
Banskobystrický RÚVZ je zodpovedný za monitoring výskytu chrípky a za osvetu smerom k občanom regiónu, aby sa dali očkovať, ale aj za opatrenia, ako napr. zatvorenie školy v spolupráci s ich vedením, zákaz návštev v nemocnici, či konanie hromadných podujatí. Monitorig má dva ciele. Prvým je monitoring chorobnosti, založený na hlásení lekárov prvého kontaktu o kumulovaných počtov chorých.
Druhým cieľom je monitorovanie cirkulácie vírusov, teda čo spôsobuje chrípku, či je to podobné na celom Slovensku a pod. Tento monitoring sa robí s pomocou oslovených lekárov v nemocniciach a v teréne, ktorým RÚVZ doručí špeciálne médiá na odbery, v ktorých vírusy prežívajú. „Potom sa zbierajú a analyzujú vo virologickom laboratóriu RÚVZ. To je aj príspevok SR k celosvetovému poznaniu o správaní sa vírusov,“ informuje MUDr. M. Avdičová. Všetky analýzy vírusov z monitoringu v SR putujú následne do veľkých nadnárodných laboratórií, ktoré sa zaoberajú špecifickými analýzami vzoriek z celého sveta.
