HEĽPA. Inscenácia z pera mladého talentovaného Heľpana zožala veľký úspech a zrejme nie je posledný.
Netreba sa brať príliš vážne
František Latinák, bratranec známeho herca a zabávača Lukáša Latináka, začal písať svoju prvú divadelnú hru ako 17-ročný. Komédia s názvom Romea a Julio alebo Ako to bolo v skutočnosti mala premiéru začiatkom mája tohto roka na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci, kde nádejný dramatik študuje. „V hre sa zaoberám myšlienkou, čo by sa stalo, a ako by to hlavne vyzeralo, ak by sa Romeo a Julia stretli tu a teraz – v roku 2015 na Slovensku,“ tvrdí mladý autor.
Ako sám hovorí, divákom chce ukázať, že v živote sa netreba brať príliš vážne, a mnohé veci, ktoré vyzerajú tragicky, sa dajú brať s humorom. „Aj tragédia je vo svojej podstate len zmutovanou formou komédie. Celá hra je vlastne komédia, v ktorej chceme diváka hlavne pobaviť, aby keď príde na predstavenie, nezamýšľal sa nad zbytočnosťami, ale aby si len sadol a bavil sa.“
Shakespearovská klasika trochu inak
Dej celej hry plný nepochopiteľných zámen a zábavných zvratov sa točí okolo otca hlavnej hrdinky, ktorý sa borí s finančnými problémami rodinnej firmy. Preto potrebuje svoju drzú a namyslenú dcéru vydať za bohatého dediča a rodine tak pomôcť z dlhov. Problémom však je, že Romea sa medzitým zahľadí do dobráckeho a tak trocha pribrzdeného Julia a chcú sa vziať. „Všetko sa skomplikuje, pretože rody oboch hlavných hrdinov sa už dlhé roky nemusia, a navyše, všetko komplikuje všetečná a všadeprítomná dojička,“ opisuje inscenáciu Latinák, ktorý sa okrem scenára zhostil aj režisérskej taktovky a zároveň jednej z hlavných úloh. „Mne osobne sa scenár písal veľmi ľahko, možno aj preto, že som postavy písal určitým ľuďom priamo na telo. Réžia už bola o čosi náročnejšia, pretože bolo ťažké zosúladiť a ukočírovať množstvo ľudí, ktorí sa na predstavení podieľali. Našťastie som na to nebol sám, pretože mi pomáhala moja skvelá triedna učiteľka Danka Debnárová.“
Premiéra len zúročila vynaloženú snahu celého hereckého kolektívu, ktorý sa na inscenácii podieľal. „Hra mala veľký úspech. Pre nedostatok času sme ju hrali zatiaľ len dvakrát, no ľudia od detí až po dôchodcov sa bavili, smiali sa, tlieskali a na konci oboch predstavení sme my niekoľko minút stáli na javisku a užívali si standing ovations. A vtedy sme si povedali, že to naozaj malo zmysel. Všetci moji hereckí kolegovia boli perfektní!“ skonštatoval s úsmevom talentovaný Heľpan. Reprízu pritom plánujú už v septembri tohto roka.
Romea a Julio - herecký kolektív
Chce hrať, písať a moderovať
Aj keby sa to mohlo na prvý pohľad zdať, František zatiaľ ešte nemá celkom jasnú predstavu o svojej budúcnosti. „Na jednej strane rozmýšľam nad Vysokou školou múzických umení, na druhej strane ako možnú voľbu vidím Fakultu masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Našťastie mi ešte nejaký ten čas na rozhodovanie ostal. Určite sa však chcem venovať hraniu, písaniu a moderovaniu.“ Nečudo, veď za svoju divadelnú hru dostal ocenenie riaditeľky školy, vlani obsadil tretie miesto v moderátorskej súťaži Sárova Bystrica a aktuálne je aj najlepším rétorom v regióne vo svojej kategórii.
Za svoj najväčší vzor považuje Adelu Banášovú pre jej pohotovosť, výrečnosť a hlavne inteligentný a nenásilný humor; oslovuje ho tiež mladá generácia slovenských hercov, ako aj tá staršia spoza hraníc. „Zo svetových hercov ma vždy svojím hereckým umením dokážu stále viac udivovať Hugh Laurie a Jessica Lange a v oblasti dramatickej tvorby na mňa azda najviac zapôsobilo stretnutie s režisérom Andrejom Turčanom ako veľkým profesionálom a skvelým človekom.“
Ani netušia, akú dôležitú úlohu zohrali
Podporu v tom, čo robí, nachádza predovšetkým v najbližšej rodine, no jeho život a tvorbu ovplyvnili aj iní. „Učitelia zo Základnej školy v Heľpe mi dali priestor pre rozvoj, šancu po prvýkrát niečo moderovať, niečo vytvoriť. Možno ani netušia, akú dôležitú úlohu zohrali v mojom smerovaní. Najviac mi určite pomohli triedne učiteľky Janka Piliarová a Danka Čubáňová, ktorým som veľmi vďačný, tiež za veľa vďačím i paniam učiteľkám Čupkovej, Simanovej a Milanovej,“ tvrdí nadaný mladík. Podporu našiel aj medzi spolužiakmi v budúcej 5.A triede na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci na čele s triednou učiteľkou Dankou Debnárovou, ktorým vďačí za to, kým je. „Mojou veľkou oporou a podporovateľkou bola i vedúca dramatického krúžku Marta Pribylinová, profesorka klavíra Ljubov Popovičová a Mirka Ďuricová, ktorá ma naučila dať herectvu hlavu a pätu, no samozrejme, i srdce,“ dodal na záver František Latinák.
