BANSKÁ BYSTRICA. Je to rokmi poznačená skutočnosť a nikoho už zrejme neprekvapí, ak Banskobystričan označí Zvolenčana za „bryndziara“ a Zvolenčania zas na oplátku nazvú Bystricu „Pažravou pri Zvolene.“
Dlhoročný ochranár a historik Július Burkovský má rovnako blízko k obom mestám a tak sa mohol pustiť do nestranného skúmania koreňov tejto úsmevnej rivality. A zistil, že je to veru poriadne stará história a vychádza z reálnych historických udalostí.
((anketa))
„Som Banskobystričan, no vo Zvolene som vyštudoval. Mám preto rád obe mestá a na Zvolenčanoch obdivujem, čo dokázali urobiť z Pustého hradu. My v Banskej Bystrici si nevieme zachrániť ani vlastné hradby,“ hovorí s tým, že aj počas vysokoškolského štúdia sa neraz so svojimi zvolenskými pedagógmi v tomto smere doťahovali.
„Vždy to však bolo milé a príjemné doťahovanie bez zbytočnej uštipačnosti. Lebo ak sa do tohto vkradne hnev, už to nie o prekáraní a neprináša to žiaden úžitok,“ hovorí o vzťahu obyvateľov dvoch miest, ktoré sú k sebe tak blízko ( asi 20 kilometrov), že boli v celej svojej histórii odkázané na spoluprácu. Išlo pritom o dve rovnako významné kráľovské mestá s pohnutou históriou, ktoré spájalo viac, ako by si niekedy želali.
Kto je tu starší?
Július Burkovský hovorí, že podstata rivality tkvie už v samotnom geografickom členení. Banská Bystrica je síce súčasťou Bystrického podolia, no je tiež podcelkom Zvolenskej kotliny, čo Banskobystričania neniesli ľahko. Rovnako ich ešte aj dnes nahnevá, ak sa ich mesto v historických dokumentoch objaví ako Nový Zvolen.
Podľa historika Jána Baláža sa názov Nový Zvolen objavuje po prvý krát v listine z roku 1300. Toto pomenovanie zaviedli nemeckí novousadlíci, z ktorých sa viacerí po príchode do stredoslovenskej banskej oblasti. Aj po roku 1300 sa pomenovanie Banská Bystrica a Nový Zvolen používalo súbežne. Oba varianty boli v tom čase rovnocenné a početnosť ich výskytu približne rovnaká.
Ak sa pozrieme na to, ktoré mesto je staršie, predsa len majú „navrch“ Zvolenčania. Kým mestské výsady pre Zvolen potvrdil panovník v roku 1243, v Banskej Bystrici sa tak stalo v roku 1255.
Spory o sídlo stolice a župy
Július Burkovský hovorí, že rivalita oboch miest sa neskôr preniesla aj do súperenia o sídla vtedajších správnych orgánov. „Správne centrum Zvolenskej stolice bolo spočiatku na tunajšom hrade a stoličné zhromaždenia sa až do konca 17. storočia konali zväčša vo Zvolene. Na nevôľu Zvolenčanov sa však po reforme v roku 1786 stala sídlom Zvolenskej stolice Banská Bystrica,“ hovorí Július Burkovský s tým, že Bystrica bola sídlom aj v prechodnom období po vzniku Československej republiky. Župným zákonom z roku 1923 sa však sídlom veľkej Pohronskej župy znovu stal Zvolen, proti čomu zas bez úspechu protestovali Bystričania,“ hovorí Július Burkovský.
Prezident Masaryk to vyriešil šalamúnsky. Postlať si dal v Sliači
Dodnes sa uchovali úsmevné príhody z návštevy prezidenta Československej T.G. Masaryka , ktorý v roku 1923 navštívil obe mestá. V jednej zo vtedajších fejtónov v dobovej tlači sa objavilo dokonca prirovnanie Zvolena a Bystrice k Montekovcom a Capuletovcom zo slávneho príbehu o Rómeovi a Júlii. V takej atmosfére sa vraj obe mestá pripravovali na návštevu prezidenta. Ten svoje štátnické povinnosti vyriešil diplomaticky. V oboch mestách pobudol, pochválil ich, no prenocoval v Sliači, ktorý sa nachádza na polceste medzi nimi.
Súmestie je vo hviezdach
Čo si ešte obe mestá závideli? Povedzme si úprimne – všeličo. Fakt, že sa Bystrica stala po vojne krajským mestom a dnes je sídlom samosprávneho kraja, Zvolen má zas veľký železničný uzol. Keďže obe mestá majú veľký potenciál rozvoja, už od roku 1950 sa hovorilo o vytvorení metropolitného súmestia. V priebehu rokov mal tento projekt rôzne podoby, no dodnes sú obe mestá samostatné. Našťastie. Je to medzi nimi totiž ako medzi dvoma bratmi. Majú sa radi, len si občas idú na nervy. No predovšetkým sa navzájom potrebujú a ovplyvňujú. Veď koľko Bystričanov chodí do práce a do škôl do Zvolena a naopak?
Za rivalitou hľadaj úsmev
Popri reálnych historických faktoch o rivalite oboch miest nás Július Burkovský upozorní aj na niektoré kuriózne historky. Napríklad v čase, keď sa uvažovalo o metropolitnom súmestí , bolo veľkou dilemou, či by sa volalo Bystrický Zvolen, alebo Zvolenská Bystrica. A sporu sa nevyhli ani legendy. Podľa jednej z nich vraj môžu za bystrickú Šikmú vežu nielen letiaci anjeli, ktorí o ňu zavadili, ale Zvolenčania. Pravda je pritom prozaická. K vychýleniu veže o 68 centimetrov prišlo po tom, čo v susedstve veže zbúrali objekt a narušila sa jej statika.
„O zvolenskom námestí sa zas povráva, že keď tam postavili pamätník SNP v tvare valašky, tá vraj bola ostrím namierená na Bystricu a tak ju v noci niekoľko bystrických silákov otočilo,“ usmeje sa Július Burkovský.
Ďalší z humorných príbehov súvisí so zvolenskou valaškou. Vraj bola pôvodne obrátená ostím k Bystrici...
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
