BANSKÁ BYSTRICA. Priblížiť medzinárodné a v rámci neho slovenské verejné zdravotníctvo, jeho úspechy, ciele i históriu je cieľom nedávno vydanej významnej publikácie pod názvom Medzinárodné verejné zdravotníctvo. Jeho autorom je Doc. MUDr. Peter Ondruš, Csc. a kol., pričom na jej tvorbe sa závažnými témami prezentovali aj traja odborníci banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva – prof. MUDr. Cyril Klement, doc. MUDr. Kvetoslava Koppová a Ing. Ľudmila Auxtová.
Publikácia je určená nielen študentom medicíny, ošetrovateľstva, ale aj zdravotníckym manažérom, a laickej verejnosti s cieľom získať prehľad o tejto oblasti zdravotnej starostlivosti. V dôsledku globalizácie a prepojenia jednotlivých krajín aj kontinentov je podľa autora totiž potrebné, aby sa študenti, odborná a v neposlednom rade aj laická verejnosť oboznámila s témami, ktoré verejné zdravotníctvo rieši a ktorého výsledky odbornej práce siahajú ďaleko za hranice Slovenska aj EÚ.
Globálna záťaž chorobami
Vo viacerých kapitolách autor okrem histórie a formovania verejného zdravotníctva rozoberá európsky politický rámec na podporu vládnych a spoločenských aktivít pre zdravie a prosperitu ľudstva, upozorňuje na globálnu záťaž chorobami, využívanie globálnych epidemiologických štúdií na plánovanie, prevenciu a zlepšenie zdravia komunít a obyvateľov celého sveta. Zaoberá sa aj závažnou problematikou výživy obyvateľstva a potravinovou bezpečnosťou, dostupnosťou potravín, dôsledkami nezdravého stravovania sa, , ale aj aktuálnymi problémami starostlivosti o zdravie matky a dieťaťa, či problematikou alkoholu, tabaku a drog, ich negatívnymi dopadmi na zdravie človeka, hlavne v súvislosti so snahami príslušných odborníkov a WHO o ich obmedzenie.
Verejné zdravotníctvo má stáročnú históriu, ktorej dnešnú modernú podobu dal rozvoj vedeckých poznatkov, technológií, epidemiológie a ďalších medicínskych odvetví.
Riziko pandémií a prenosných ochorení
Napriek tomu je moderná spoločnosť v rozvinutých i rozvíjajúcich sa krajinách vystavená riziku prenosných ochorení, pandémiám (kardiovaskulárne, zhubné, mentálne ochorenia či úrazy), ale aj HIV, SAES, vtáčej chrípke, rezistentným mikroorganizmom i rôznym zmenám, ktoré môžu mať na ľudstvo devastujúci vplyv. „ Jednou z hrozieb sú aj biologické zbrane a bioterorizmus.
V tomto prípade je to vlastne odvrátená strana verejného zdravotníctva, pretože ide o zámerné použitie agensov vyvolávajúcich ochorenia a toxínov na zneschopnenie, či usmrtenie ľudí. V kapitole o tejto téme na širokej platforme preto opisujem globálne hrozby infekcií, vývoj biologických zbraní, ich dôsledky, systém varovania i ochrany obyvateľstva“, konštatuje stručne obsah jednej z početných kapitol publikácie jej autor prof. MUDr. Cyril Klement.
Dostupnosť vody
Závažnou témou dostupnosti vody a jej sanitácie (činnosť, zabezpečujúca zdravotnú nezávadnosť), zdravotnej, epidemiologickej i chemickej bezpečnosti vody sa zas v publikácii dopodrobna zaoberá vedúca Odboru hygieny životného prostredia a zdravia RÚVZ B. Bystrica Doc. MUDr. Kvetoslava Koppová. Participovala aj na tvorbe ďalšej kapitoly, venovanej znečisteniu životného prostredia, kde sa venovala hlavne globálnym zmenám atmosféry a jeho dopadu na zdravie obyvateľstva, znižovaniu koncentrácie ozónu v stratosfére, či vplyvu produkcie potravín na životné prostredie.
Ing. Ľudmila Auxtová z odboru ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením banskobystrického RÚVZ zas vo svojej práci v rámci publikácie upozorňuje na nakladanie s odpadom z aktivít zdravotnej starostlivosti, na riziká spotreby zdrojov i rádioaktivitu v životnom prostredí. Jej práca je vlastne návodom na minimalizáciu, recyklovanie a opätovné použitie tohto typu nebezpečných odpadov, nemocničnú hygienu a kontrolu infekcií, či manažment medicínskych rádioaktívnych odpadov.
Spracovala Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B. Bystrica
