BANSKÁ BYSTRICA. Meteorológovia predpovedajú opäť horúčavy, ktoré sú optimálne pre množenie sa baktérií, zapríčiňujúcich viac hnačkových a ďalších ochorení, ako v inom období.
Podľa vedúcej oddelenia epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Viery Morihladkovej najčastejším ochorením sú salmonelózy. Vyskytujú sa celý rok, ale letné obdobie je pre ich množenie najoptimálnejšie.
S vajcami v lete opatrne
Riziko hrozí hlavne pri chybách pri výrobe tovaru, jeho skladovaní, či pri opakovanom zohrievaní potravín. „Upozorňujeme všetkých konzumentov, aby veľmi opatrne pripravovali potraviny s obsahom vajec, ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy, či vyhýbali sa potravinám, kde sa pridávajú surové vajcia. Najdôležitejšie je, aby sa nielen v domácnostiach, verejných jedálňach, reštauráciách, či výrobniach potravín vajcia dostatočne dlho tepelne upravovali,“ zdôrazňuje MUDr. Morihladková.
Ako dodala, ak niekoľko baktérií salmonely pri nedostatočnej tepelnej úprave prežije (optimálna teplota na ich množenie je nad 30 stupňov Celzia), tak aj ich malé množstvo sa dokáže rozmnožiť a vyvolať ochorenie. Je správne -ak nekonzumujeme potraviny hneď, rýchlo ich schladiť, uložiť do chladničky a pri opätovnom použití opäť dostatočne prehriať, aby sme zabránili riziku ochorenia. Aj keď nemusí byť každá potravina, ktorej zložkou sú aj vajcia kontaminovaná, musíme sa ku všetkým takýmto potravinám správať rovnako obozretne.
Problémy spôsobuje aj nedostatočná hygiena
Iným typom letného rizika je možnosť ochorenia na dyzentériu, (šigelózu, úplavicu), kde zviera nehrá žiadnu úlohu v prenose nákazy. Ide o čisto ľudskú baktériu, ktorá je patogénom pre človeka a aj sa u človeka vyskytuje. K prenosu dochádza potravinou, ktorú chorý človek kontaminuje hlavne rukami s obsahom výlučkov pri nedostatočnej osobnej hygiene.
Táto choroba sa môže však šíriť napríklad aj koreňovou zeleninou, či jahodami. Teda tým čo je v zemi, alebo sa plazí po zemi, ktorá je hnojená napr. aj hnojom s obsahom ľudských exkrenentov. Takéto potraviny musia byť dôkladne umyté, aby sa riziko minimalizovalo,“ zdôrazňuje MUDr. Morihladková. Dyzentéria sa však šíri aj v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, kde nie je kanalizácia, kde sú suché záchody, či nedostatok pitnej vody. Niekedy sa vyskytuje aj v kolektívnom zariadení, kde ju zavlečie nosič.
Žltačka môže poškodiť pečeň
Podobným spôsobom sa šíri aj žltačka typu A, čo je ochorenie, ktoré poškodzuje pečeň a následne takmer celý organizmus. Nespôsobuje ho baktéria, ale vírus a ide tiež o prenos z človeka na človeka. K prenosu dochádza najmä kontaktom od osôb s vírusom. Hovorí sa jej choroba špinavých rúk, preto treba stále klásť dôraz na osobnú hygienu po celý rok. Nie je to celkom typické ochorenie leta, lebo vírusy žltačky sa nemnožia mimo ľudský organizmus, ale len ako parazit, kde sú prítomné živé bunky. Prežívajú vo vode v sociálnych zariadeniach, teda tam, kde chorý človek prostredie mohol kontaminovať. „Najväčšie riziko je keď deti prídu do kolektívu, napríklad v súčasnosti v letných zotavovacích zariadeniach, letných táboroch a pod., začiatkom školského roka. Ak je niekto chorý, môže nakaziť ostatných - inkubačná doba je 14 dní až 50 dní,“ konštatuje MUDr. Morihladková.
Podobná baktéria, ktorá sa síce až tak často nemnoží v potravinách, ale prežíva v nich, je Kampylobakter, baktéria, ktorá sa prirodzene vyskytuje v zažívacom trakte teplokrvných živočíchov a cez mäsové a mliečne produkty sa dostáva do ľudského organizmu, čím následne spôsobuje tzv. kampylobakteriózu. Faktorom jej prenosu sú hlavne hydinové mäsá. V našich podmienkach to môžu byť okrem hydinových aj ovčie výrobky. Prameňom oboch ochorení (zoonóz) sú choré zvieratá, prípadne nosiči týchto baktérií. Bakteriálne zoonózy sú choroby spoločné pre zvieratá a ľudí a majú významné zastúpenie medzi zoonózami sveta.
