BANSKÁ BYSTRICA. S Radvanským jarmokom sa odjakživa spája množstvo zaujímavých a hlavne úsmevných príhod. A zďaleka nesúvisia iba s vareškami. . Na takom jarmoku, ako to už sama povaha tohto trhu so sebou donáša, páni "výkladníci" obyčajne zmokli zvonku i "zdnuky". Zvonku preto, lebo jarmok bez dažďa je zriedkavý, a z vnútra preto, lebo to už remeslo jarmočnícke tak vyžaduje. Keď pršalo a obchod sa nedaril, pili v šiatri i po hostincoch z nevôle, a keď sa darilo, od radosti.
Počas jedného takéhoto slávneho Radvanského jarmoku od rána do večera lial sa dážď neprestajne, takže jarmočníci ani nevybaľovali. Nebolo kupcov. A keď okolo olovrantu prestalo pršať, hovoril Ďuro Dratva, majster poctivého mena šusterského (obuvníckeho) z Brusna (kde žili „čipkári“), susedovi kušnierovi (kožušníkovi) z Malachova Mišovi Kožuchovi :
- No, Mišo, to sme dnes mali pekný jarmok !
Vzali batohy s tovarom na chrbty a poberali sa na stanicu, aby sa dostali vlakom čím skôr domov. Ako si tak vykračujú, hovorí zasa Mišo smutne :
- Ale, Ďuro, keď sme už mali taký zlý jarmok, poďme si aspoň vypiť po kalíšku „národnej“.
A už vošli do najbližšej krčmy...Akí smutní vošli, takí rozjarení vyšli.
- Ale, Mišo ! – hovorí zasa šuster kušnierovi, - dosť sme sa celý boží deň nasmútili, keď už teraz máme dobrú vôľu, zabavme sa trošku a zahrajme sa na jarmok !
- Veď ja tú hru neviem, - hovorí kušnier, ale zato vôľu zahrať sa mal.
- Neboj sa nič, to sa chytro naučíš, - hovorí šibalsky šuster. – Rozpakuj batoh a porozkladaj svoju kožúšky na zem a krič tak, ako by si bol na jarmoku !
I začne o krátky čas milý Mišo vykrikovať :
- Kúpte si kožuštek, čierny medový, čierny medový !
Vtom, ako tak vykrikuje, Ďuro – pľask, vylepí mu zaucho.
- Ale, Ďuro ! – protestuje Mišo, - ja sa tak nehrám ! Veď si mi vylepil zaucho !
- Nuž, ale ja ?! – bráni sa Ďuro. – Veď si na jarmoku a v takom stisku bohvie, kto ti to vylepil !
Inšpirácia pre spisovateľov
Nenadarmo si tento zhluk predajcov, jarmočníkov a zvedavcov všímali i takí slovenskí literáti ako boli Andrej Sládkovič, Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský, či Jozef Gregor - Tajovský...
S priateľom, básnikom Mikulášom Kováčom, sme sa pár krát vybrali na jarmok do starej Radvane, či na asfaltku pod Urpínom. Vtedy tam bolo živo. Pri jaternici a pive vo „vikzlajvantovom“ pohári mi raz spomínal aj túto absurdnú situáciu...Chlapík v jarmočnom „kroji“ sa odhodlal ísť na kolotoč. Po pár kolách sa mu však v tele začala biť borovička s kontušovkou, burčiakom a pečenou klobásou. No čo, museli ísť von. Pod kolotočom to zasiahlo jedného slušne oblečeného pána. Kým sa ten precitol a začal to strhávať, prišla nová silnejšia vlna a – čuduj sa svete – opäť na toho istého spôsobného pána...Zákon kolotoča !
Ako sa Julo s medveďom bil
Svedkom som bol i udalosti, keď sme s bývalým šéfredaktorom vtedajšieho Smeru a jeho šoférom vošli do istého šapitó, kde sa odohrávali súboje s medveďom. Súc nažhavený a posilnený bicepsman Julo, tak sa totiž náš vodič volal, už od vchodu bystril zrak na pódium. Keď český majiteľ maca vyzýval záujemcov o tristo korún, náš Julo už vyskočil k mikrofónu. Darmo som ho i so šéfredaktorom varoval. Chuť je sila. Po pár minútach statný medveď ukrutánsky zareval a zvalil sa na zem. Šaleli sme radosťou z vidiny výhry a úspechu redakcie. Julo sa však k nám vrátil smutný, bez peňazí a dokonca s hrozbou pokuty. Čo sa stalo ?! Medveď odviezli do Bojníc na ošetrenie a my sme rýchlo opustili český stan. Julo, totiž, medveďa prudko schmatol za najcitlivejšie miesto a ešte s tou zvieracou pýchou pokrútil...
Nuž, aj také jarmoky boli, a boli skutočne chýrečné a neopakovateľné... Aj keď dnes by si asi ochrancovia zvierat podali nielen nášho Jula, ale aj muža, ktorý vozil medveďa na zápasy.....
