Sú to doslova prírodné skvosty, no v dávnej minulosti sa tu zrejme odohrávala krvavá dráma. Jaskyne Kaplnka a Netopieria neďaleko Sásovej skúmali archeológovia opakovane.
BANSKÁ BYSTRICA. Vrch Hrádok nad Banskou Bystricou ukrýva nielen zaujímavú archeologickú lokalitu s pozostatkami hradiska, ale aj dva mimoriadne hodnotné prírodné útvary. Jaskyňa Kaplnka a Netopieria sú zaujímavé nielen svojou geologickou stavbou, ale aj archeologickými nálezmi. Zrejme aj preto skúmali archeológovia jaskyne, ktoré sa nachádzajú iba kúsok od seba a sú voľne prístupné, opakovane.
Prvý výskum tu už v roku 1924 začal amatérsky archeológ J. Miklóši z Banskej Bystrice, v roku 1951 nasledoval zisťovací archeologický výskum vtedajší Štátny archeologický ústav pod vedením Juraja Bártu. Na tento výskum nadviazal o niečo neskôr Gejza Balaša zo Stredoslovenského múzea.
Dokonale preskúmané
K novším výskumom patrí záchranno – revízny výskum pod vedením archeologičky Mácelovej a Petra Ušiaka.
Zatiaľ posledným je výskum archeológa Stredoslovenského múzea Martina Kvietka, ktorý bol súčasne aj vedúcim výskumu na blízkej archeologickej lokalite Hrádok. Podľa Martina Kvietka posledné skúmanie potvrdilo zistenia z predchádzajúcich archeologických výskumov. Lokalita jaskýň bola osídlená v mladšej a neskorej dobe bronzovej nositeľmi lužickej kultúry okolo roku 1000 pred Kristom, no našli sa tu aj nálezy zo začiatku obdobia sťahovania národov na prelome 4. a 5. storočia po Kristovi.
Zistenia a zimomriavky
Popri keramickom pohári z Netopierej jaskyne, striebornej spone a bronzovom kovaní z Kaplnky, praslenov a hrotov šípov sa podarilo v sedimente nájsť aj kosti jaskynného medveďa. Z neskorej doby bronzovej sú aj doklady kultového využitia jaskyne. Našli sa stopy po zámernom rozbíjaní detských sánok, či ľudské lebky so zámerne spôsobenými otvormi. Podľa Martina Kvietka nebol takzvaný rituálny kanibalizmus u niektorých skupín výnimočný a prakticky celý pravek je takýmito prípadmi popretkávaný.
Úkryt pre prenasledovaných
Okrem doby bronzovej a sťahovania národov sa však Netopieria jaskyňa spája aj s ďalšou etapou podstatne novších dejín. Popri hlavnej chodbe Netopierej jaskyne sa tu nachádza aj menšia nočná chodba, ktorej sa hovorí Povstalecká sieň. Počas druhej svetovej vojny a SNP sa v nej ukrývali prenasledované osoby ale aj vojenskí zbehovia. Hlavná chodba je dlhá 57 metrov a je zakončená prudkým a členitým stúpaním – takzvanou Galériou. Táto časť jaskyne už kvôli bezpečnosti sprístupnená nie je. Výnimočné jaskynné dielo vzniklo vďaka tektonickým poruchám. Kaplnka zas dostala meno podľa charakteristických kamenných portálov, ktoré pripomínajú vzhľad sakrálnej stavby.
Náučný chodník je zatiaľ otázny
Združenie Permon má už dlhšiu dobu v pláne vytvorenie náučného chodníka medzi Sásovou a Špaňou Dolinou. Predseda združenie Pavel Gender konštatoval, že jeho súčasťou by mala byť aj archeologická lokalita Hrádok a obe jaskyne. Podstatné slovo budú mať v tomto smere aj štátne zložky ochrany prírody. Aj v minulosti sa totiž diskutovalo o tom, či kvôli ochrane prírodných hodnôt ponechať Netopieriu jaskyňu voľne prístupnú.
Navštívte pozoruhodné jaskyne fotoobjektívom Jána Krošláka:
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
