Stále mám pocit, že niektorí nás ľutujú, alebo od nás bočia, ako keby sme mali nákazu.
BANSKÁ BYSTRICA. Hoci sa Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska snaží každoročne organizovať viaceré aktivity, ktoré verejnosti približujú život ľudí bez zraku, bariéry v spoločnosti ešte stále zostávajú. Ako uviedla 25-ročná vysokoškoláčka Zuzana zo Zvolena, ktorá sa v sobotu (26.9.) zúčastnila na verejnej zbierke Biela pastelka v Banskej Bystrici, sama má s tým skúsenosť.
"Stále mám pocit, že niektorí nás ľutujú, alebo od nás bočia, ako keby sme mali nákazu. Ani sa neskúsia prihovoriť. Pritom stačí oslovenie, chytiť nás za plece...," reagovala pre TASR Zvolenčanka, ktorá je od narodenia nevidiaca.
Akcie únie vníma veľmi pozitívne, lebo sa snažia verejnosti ukázať, ako nevidiaci a slabozrakí fungujú v bežnom živote. Podľa nej sú tiež ľudia, ktorí by chceli pomôcť, ale nevedia ako. Nemusia čakať na každoročnú Bielu pastelku, stačí zájsť do niektorého z krajských stredísk Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Zuzana je čerstvá bakalárka, vyštudovala sociálnu prácu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Ako prezradila, už v najbližších dňoch sa chystá na Masarykovu univerzitu do Brna na magisterské štúdium.
Diváci ju mohli vidieť vo filme Slepé lásky režiséra Juraja Lehotského. "Ja som bola úplne tá posledná protagonistka príbehu," poznamenala Zuzana.
Film rozpráva príbehy štyroch nevidiacich ľudí. Ich osudy spája spoločná téma, ktorou je láska. Ako v čase premiéry konštatovali tvorcovia filmu: "Nájsť si to pravé miesto naplnenia a šťastia na svete je neraz ťažké pre ľudí vidiacich, o čo citlivejšia je táto cesta pre ľudí nevidomých."
