Shawn Carey z Bostonu sa venoval financiám a správe daní a prakticky na nič nemal čas. Vtedy sa zoznámil s 95 – ročnou pani Máriou. Keď mu povedala, že sa z neho stane duchovný, iba sa usmial.
BANSKÁ BYSTRICA. Nepočujúci kňaz Shawn Carey z Bostonu zavítal v týchto dňoch do našej krajiny na pozvanie Kresťanského centra nepočujúcich na Slovensku, ktoré sídli v Banskej Bystrici. V zariadení centra v Lúčkach pri Kremnici sa snaží odovzdávať ľuďom s podobným osudom silu, nádej a vieru v Boha cez svoj osobný príbeh. A ten možno v niektorých momentoch pripomína román. K jeho jadru sme sa však mohli dostať až prostredníctvom tlmočníčok. Medzi posunkovou rečou nepočujúcich v Amerike a na Slovensku je totiž priepastný rozdiel. Našťastie nepočujúca tlmočníčka Danka Laffersová prežila dlhší čas v Kanade a tak sa okrem hovorenej angličtiny naučila aj tamojšiu posunkovú reč. Miška Vnučková zas zabezpečila preklady z angličtiny. Sledovať, ako sa jedna posunková reč prekladá do inej, bol silný zážitok.
Medzi posunkovou rečou našich a amerických nepočujúcich sú veľké rozdiely. Nepočujúca Danka Laffersová zvládla preklady vďaka dlhodobému pobytu v Kanade na vynikajúcej úrovni.
S prekladateľkou do angličtiny Miškou Vnučkovou
Právo, financie a manželka. To boli Shawnove sny
Shawn sa so sluchovým postihnutím narodil, no spočiatku nik v rodine netušil, že so zdanlivo zdravým a živým chlapčaťom nie je čosi v poriadku. Keď mal približne rok, zbystrili pozornosť. Na zvukové podnety nereagoval, ani prvého slovíčka mama sa nevedeli dočkať. Vyhľadali lekára, ktorý ich podozrenie potvrdil. Chlapec sa narodil s vážnym sluchovým postihnutím. „Celý život im budem vďačný, že v tom momente nerezignovali. Naopak, vyhrnuli si rukávy a rozhodli sa mi zabezpečiť plnohodnotný život,“ hovorí.
Navštevoval školy pre sluchovo postihnutých a žil bežný a pekný detský život. Bol veľký športovec a čoho sa chytil, to sa mu darilo. Hral futbal, rugby, lyžoval. Raz keď hrali futbal na škole, zapojili sa turnaja aj mnísi, dominikáni. „Veľmi som sa čudoval, čo na ihrisku robia. Pýtal som sa ich, či môžu kopať aj do lopty, keď sme všetci presvedčení, že sa stále modlia,“ usmeje sa pri spomienke.
Dnes hovorí, že to bola možno akási predzvesť jeho budúcej cesty. Po ukončení základnej školy ho však viac lákala dráha právnika, či finančníka. A práve v tej druhej dočasne zakotvil. Venoval sa správe daní a to naplno. Nemal prakticky žiaden voľný čas, celé dni presedel pri počítači. Strácal kontakt s ľuďmi, s priateľmi. Celým jeho životom sa stali čísla.
Zlom prišiel na Popolcovú stredu
Uprostred práce sa nachádzal aj na Popolcovú stredu v roku 2000. Od rána sedel pri počítači a myslel na to, aký je unavený. Bol katolík, no nestíhal zájsť do kostola, ani poriadne začať pôst. „Ani neviem, ako to prišlo. Vyhľadal som si na počítači, kde sú v ten deň sväté omše pre nepočujúcich a nasadol som do auta. Bola to veľká vzdialenosť, ale stihol som to,“ hovorí. V laviciach už sedelo množstvo nepočujúcich. Sadol si do poslednej lavice a hľadel pred seba. Čakal, že s kňazom príde aj tlmočník . Aké bolo jeho prekvapenie, keď začal posunkovať samotný kňaz. Ľudia, ktorých tam stretol, boli veľmi spontánni. Hneď ho pozvali medzi seba. „Stále viac som si uvedomoval, že som otrokom roboty a že by som to rád zmenil. V tom momente som však ešte nevedel ako,“ hovorí.
Ďalší zlom v jeho živote nastal, keď spoznal nepočujúceho kňaza Michaela, ktorý mal české korene a v mnohom sa stal pre neho vzorom. Vtedy sa aj prvý krát stretol s názormi ľudí, že by bol osožný ako kňaz pre nepočujúcich.
Posolstvo starenky Márie
S Michaelom sa po prvý krát vybral aj do starobinca. Tu spoznal stále čipernú a múdru pani Máriu, ktorá už mala 95 rokov. Stali sa z nich priatelia. Neraz mu hovorila – ty sa raz staneš kňazom. A on sa iba zhovievavo usmial. Keď prišli jej posledné dni, nechýbal pri jej smrteľnej posteli. Odchádzala zaopatrená a v pokoji. Ešte sa na chvíľu prebrala a povedala:
„Naozaj by bolo dobre, keby si sa stal kňazom,“ a vydýchla. Vtedy si po prvý krát uvedomil, že sa touto myšlienkou v duchu vážne zaoberá. Hoci dovtedy sa predstavy o jeho budúcnosti pohybovali v intenciách dobrá práca, manželka a deti. Rozhodol sa a išiel na pohovor na Seminár sv. Jána. Aké bolo jeho prekvapenie, keď ho neprijali. Možno sa zľakli toho, že by museli študijný program prispôsobiť nepočujúcemu študentovi a nemali s tým dostatok skúseností.
Potom sa však dozvedel, že pre nepočujúcich je otvorený študijný program na Seminári sv. Patrika v Kalifornii. Bolo to však tak ďaleko.... Nezľakol sa ani toho. Nasadol do auta a precestoval do novej školy celkom sám viac ako štyri tisíc kilometrov. Trvalo mu to dva týždne.
Nepočujúci slúži sväté omše aj počujúcim
Šiesty ročník seminára, na ktorý má iba pekné spomienky, skončil ako diakon a vrátil sa do Bostonu. Tam ho vysvätil kardinál Sean Oˊ Malley a dnes má na biskupskom úrade v Bostone na starosti pastoráciu nepočujúcich. Čo je však zaujímavé, sväté omše v posunkovej reči slúži ako pre nepočujúcich, tak aj počujúcich. Má k dispozícii asistenta - tlmočníka, keďže v Amerike sa kladie na túto oblasť veľký dôraz. Dokonca aj mnohí počujúci veriaci sa už naučili mnohé znaky v posunkovej reči a vnímajú obsah svätej omše ešte citlivejšie.
„Niekedy ani netreba silné slová. S Bohom treba komunikovať predovšetkým srdcom,“ hovorí Shawn.
Duchovný Róbert Colotka z Kresťanského centra nepočujúcich, ktorý tiež ovláda posunkovú reč a celebruje v nej sväté omše hovorí, že svedectvo Shawna je pre mnohých ľudí silným motívom ako sa nezľaknúť prekážok v živote: „Každý z nás zažil v živote niečo ťažké, no aj to nás dokáže spájať. Práve to je úloha – nájsť cestu, po ktorej chceme kráčať. Shawn ju našiel a môže to byť povzbudením pre mnohých ľudí.“
Shawn Carey
V domovskom kostole v Bostone
FOTO- archív S.C.