BANSKÁ BYSTRICA. Osobu Klementa Gottwalda spájame predovšetkým s neslávnym Víťazným februárom, ktorý nám na niekoľko desaťročí vzal ilúzie o demokratickom vývoji krajiny.
Za nekompromisným štátnikom, ktorý sa po vzore Stalina dokázal kruto vysporiadať nielen s nepriateľmi strany, ale aj s nepohodlnými súdruhmi z vlastných radov, sa však skrýval človek plný rozporov. Na jeho zdraví sa na sklonku života podpísal nielen roky neliečený alkoholizmus, ale zrejme aj pohlavná choroba. Zomrel krátko po pohrebe svojho najväčšieho vzoru – J.V. Stalina, oficiálne kvôli prasknutej aorte. O skutočnej príčine smrti sa však dodnes vedú dohady.
Nech už skončila dráha rozporuplnej osobnosti akokoľvek, na začiatku svojej politickej kariéry zrejme žil nielen zdravšie, ale hlavne v presvedčení, že správny mladý komunista má mať nielen jasný svetonázor, ale aj "svaly a dobrú výdrž". V banskobystrickej mestskej časti Sásová, ktorá bola v tom čase samostatnou obcou, budoval letné cvičisko a vyryl si tu do kameňa svoje iniciály. O tom, že jeho kameň neskončí v múzeu, ale po odznení kultu osobnosti ho zamurujú do základov nového kravína, sa mu zrejme ani nesnívalo.
Gottwaldov kameň
FOTO: ARCHÍV DCS
Klement a jeho sásovská doba kamenná
Dokumentačnému centru Sásová sa podarilo sústrediť cenné archívne materiály, ktoré dokresľujú málo známu časť života prvého robotníckeho prezidenta. Všeobecne sa vie, že do Banskej Bystrice prišiel ako mladý komunistický redaktor, aby redigoval a vydával Hlas ľudu a Spartaka. No o jeho kameni a cvičisku na Vrbinách pri Sásovej sa doteraz vedelo iba málo . Aj preto správca Dokumentačného centra Sásová Ján Kollár považuje archívne materiály z tohto obdobia za veľmi zaujímavé. „Od roku 1921 začali vznikať Federácie robotníckych telovýchovných jednôt (FRTJ), ktoré boli založené na revolučnej komunistickej ideológii, “ hovorí Ján Kollár. Proletárskymi ideami neplnili funkcionári iba hlavy mladých ľudí. Ak bolo na tomto smerovaní predsa len niečo pozitívne, začali aj s formovaním životosprávy mladých robotníkov.
Správca Dokumentačného centra Sásová Ján Kollár
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Vytínal kríky a iniciálky vytesal do kameňa čakanom
Jednou z najagilnejších jednôt v okolí Banskej Bystrice bola práve sásovská, ktorú založili v roku 1922. Mala takmer sto cvičiacich členov a vzhľadom na veľký záujem o cvičenie začali v tomto roku s budovaním letného cvičiska v časti Vrbiny za obcou.
Tu kedysi stálo letné cvičisko na Vrbinách
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Klement Gottwald, ktorý v rokoch 1921 – 22 pôsobil v Banskej Bystrici, sa sám do prác aktívne zapojil. Do Sásovej vraj chodil rád, pretože tu bola silná organizácia Komunistickej strany a videl tu šancu formovať mládež. Trávil tu nielen soboty a nedele, ale medzi mladých prichádzal aj v týždni. Organizoval besedy, prinášal noviny a letáky, založil spevácky krúžok. Vytínal tiež kríky na ploche budúceho ihriska a pomáhal upraviť terén. „Počas týchto prác si na jednom z kameňov vysekal skratku telovýchovnej jednoty FRTJ a tiež iniciálky svojho mena. Kameňu tak prischol prívlastok Gottwaldov. „V Sásovej opatrovali tento kameň dlhé roky. Svoje miesto tu mal aj v roku 1948, kedy Gottwalda po abdikácii Edvarda Beneša zvolili do funkcie česko-slovenského prezidenta," hovorí Ján Kollár.
V 50. rokoch sa v priestore bývalého letného cvičiska začal stavať nový areál pre Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1953 zomiera Stalin a pár dní po ňom aj Gottwald. Čiastočne sa tak uvoľňuje aj politické napätie, poznačené kultom osobnosti. A tak namiesto do múzea umiestnia zväzáci Gottwaldov kameň rok po jeho smrti do základov nového kravína....
V telocvični si svietili sviečkami
Športové aktivity v Sásovej sa však neskončili ani po odchode Gottwalda z Banskej Bystrice. Keďže počas zimy nemali členovia telovýchovnej jednoty kde cvičiť, prenajali si v roku 1923 miestnosť v malom domčeku U Surov, ktorý stojí dodnes. Pred cvičením si museli priniesť drevo, sami si zakúriť a svietili si sviečkami. Keďže miestnosť bola malá a zmestili sa tam najviac 5- 6 športovci, dopredu si robili rozpis. Miestnosť bola vybavená žinenkou, dreveným koňom, kozou aj bradlami a slúžila tomuto účelu až do roku 1938.
„ Na verejné vystúpenia mali cvičenci ušité vlastné úbory a chodili vystupovať nielen do Banskej Bystrice, ale aj do okolitých obcí,“ hovorí Ján Kollár s tým, že okrem verejných cvičení sa venovali aj atletickým vystúpeniam.
Dom U Surov kedysi.....
FOTO: ARCHÍV DCS
..... a dnes...
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
V roku 1934 končí organizovaná činnosť jednôt a cvičeniu sa venujú už iba nadšenci. Aj letné cvičisko vo Vrbine postupne objavujú skôr priaznivci futbalu. Ján Kollár hovorí, že Klement Gottwald sa do Sásovej vrátil ešte raz. Rok pred smrťou, v rámci návštevy Banskej Bystrice. Vtedy po ňom pomenovali aj hlavnú obecnú cestu. Po Gottwaldovi bola pomenovaná až do roku 1990, kedy ju premenovali na Sásovskú cestu.
Dnešná Sásovská cesta sa do roku 1990 volala po Gottwaldovi.
FOTO SME: JÁN KROŠLÁK
Prezident, ktorý sa rozpadal
Klement Gottwald vraj po celý život ťažko niesol skutočnosť, že sa narodil ako nemanželské dieťa. Jeho politická kariéra je spojená takmer výhradne s komunistickou stranou . Po víťazstve v demokratických voľbách v máji 1946 sa stal predsedom vlády a o dva roky neskôr ho po abdikácii Edvarda Beneša zvolili do funkcie česko-slovenského prezidenta. Hoci si slávu užil iba päť rokov, pomerne rýchlo si s manželkou Martou začali užívať jej výhody. Hlavne o jeho manželke, ktorá sa chcela vizážou priblížiť nenapodobiteľnej Hane Benešovej, kolovalo kvôli jej ťažkopádnosti, nadváhe a zlému vkusu množstvo vtipov.
V marci 1953 sa Klement Gottwald vrátil leteckým špeciálom z pohrebu Stalina. Po pristátí sa sťažoval predsedovi vlády Antonínovi Zápotockému na slabosť.
Ukázalo sa, že slabosť bola v skutočnosti vážnym zdravotným problémom a Gottwald o pár dní nasledoval Stalina do večnosti.
Jedna z prvomájových osláv v Banskej Bystrici. Verní za života, verní aj pri smrti.
FOTO: ARCHÍV DCS
Jeho nabalzamované telo po pompéznom pohrebe uložili v mauzóleu na pražskom vrchu Vítkov a po vzore Lenina malo slúžiť ako relikvia komunizmu. Tento pokus sa však celkom nevydaril a telesné zostatky sa čoskoro začali rozpadať. Spočiatku sa to snažili riešiť súdruhovia za pomoci duplikátov, no nepomohlo. V roku 1962 jeho zostatky spopolnili.
