BANSKÁ BYSTRICA. Pacientom na Slovensku je k dispozícii zatiaľ iba jeden robotický systém a ten má Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Špecialisti pomocou neho operujú už od roku 2011 a používajú ho v urológii pri operáciách rakoviny prostaty, nádorov obličiek alebo odstraňovaní močového mechúra pre zhubný nádor, v gynekológii napríklad pri hysterektómii. Chirurgovia pomocou robota robia tiež operácie nádorov na hrubom čreve, najmä nádorov na konečníku.
Roboticky asistovaná chirurgia je na Slovensku pomerne nová operačná metóda a predstavuje najvyššiu úroveň technológií v medicíne, a to hlavne IT a optiky.
Ako pre TASR zdôraznil primár a zástupca prednostu II. Chirurgickej kliniky SZU FNsP F. D. Roosevelta Ladislav Šinkovič, robotika napriek jednoznačnému pokroku však neznamená chirurgiu bez problémov a komplikácií. Tie sa vyskytujú rovnako ako pri otvorenej chirurgii či laparoskopickej.
"Rozsah operačného zákroku pri roboticky asistovanej chirurgii je taký istý ako pri klasickej chirurgii. Od robotiky si netreba sľubovať zázraky, je to len zmena technológie. Treba však povedať, že je to úžasná technológia. Vďaka nej môžeme zlepšiť naše výsledky, vieme byť presnejší, máme lepší prehľad v operačnom poli a vieme byť onkologicky radikálni," konštatoval Šinkovič.
S robotom druhej generácie
Odborníci v banskobystrickej nemocnici operujú pomocou robota druhej generácie. Technológia však ide míľovými krokmi dopredu a lekári vo svete už využívajú roboty tretej generácie. Pre porovnanie primár ilustroval, že je to asi tak, ako keď si človek sadne do bežného auta, potom presadne do vozidla s palubným počítačom a automatickou prevodovkou a napokon sadne do monopostu F1.
Chirurg ovláda ramená robota cez počítač - joystickmi, operačné pole vidí v 3D zobrazení. "Keď operujete otvorene, máte pred sebou bežný obraz. Pri laparoskopii ho máte tri- až päťkrát zväčšený, pri robotike až desaťkrát. Robotika vás vedie až do úrovne mikrochirurgie a rozoznávate aj tie najmenšie štruktúry. Prirovnal by som to k hodinárskej robote pod lupou," vysvetlil Šinkovič s tým, že vďaka tejto technológii má chirurg navyše akoby štyri ruky a tým aj určitý druh nezávislosti a voľnosti.
Kratší čas rekonvalescencie
Dokonalá mikromechanika nástrojov umožňuje operovať aj v ťažko dostupných oblastiach, kde by klasický operačný zákrok predstavoval pre pacienta vyššie riziko a dokáže tak ušetriť okolité tkanivá a cievy. Pacientovi po zákroku zostanú len štyri malé vpichy, ktoré urobili ramená robota. Ďalšími nezanedbateľnými výhodami sú minimálne straty krvi a riziko infekcií, ale i kratší čas rekonvalescencie a pobyt v nemocnici.
Na druhej strane podľa Šinkoviča najväčšou nevýhodou robotiky je strata taktilného, teda dotykového vnemu operatéra, teda to, čo chirurg cíti prstami.
"Keď chytíme nejaké tkanivo, cítime, ako ho ťaháme, ako silno môžeme ešte potiahnuť, aby sme tkanivo neroztrhli. Toto sa pri robotike stráca. Pohmat musíme nahradiť okom, vnímaním, pokiaľ až môžeme zvyšovať napätie a ťah za tkanivá. To sa dá len poctivým a dlhým tréningom," dodal primár.
V Rooseveltovej nemocnici týmto spôsobom operujú primárne pacientov zo spádovej oblasti stredného Slovenska. V kolorektálnej chirurgii ročne pomocou robota urobia okolo 40 operácií. Z kapacitných dôvodov sa zatiaľ viac nedá, na robotike majú len jeden operačný deň do týždňa, keďže sa pri ňom striedajú s kolegami z urológie a gynekológie. Podľa Šinkoviča, ak v Česku majú deväť robotov, na Slovensku by sa tri robotické centrá rozhodne "uživili".
