Nedeľa, 19. november, 2017 | Meniny má Alžbeta
Pridajte si svoje mesto

APRIL WEEPS: Hráme tak, ako sa cítime

Nedávny jedenásty ročník metalového festivalu Betrayers Of Blood v Banskej Bystrici bol jasným dôkazom, že aj keď metal na Slovenku nemá podporu ako v severských krajinách, má svoje zastúpenie aj u nás.

(Zdroj: archív)

Metal na Slovensku nie je veľmi rozšírený, priestor si našiel nedávno v Klube 77. Popri dánskej kapele Saturnus a Španieloch Helevorn vystúpili v septembri Klube 77 aj slovenskí nováčikovia APRIL WEEPS.

Kapela si postupne preráža cestu na vrchol slovenskej metalovej scény, aj keď ich žáner gotický metal nie je na Slovensku rozšírený. Prešli dva roky od vydania ich debutového albumu Outer Calm Pain Within. Kapela má za sebou koncerty so švédskymi IN MOURING, predskakovali aj nemeckej kapele XANDRIA. Ich vystúpenia vyrážajú dych svojou energiou, ktorú budú rozdávať aj na pripravovanom veľkom turné po Slovensku aj Českej republike.

Rozprávali sme sa s klávesákom Milošom a spevákmi Martou a Norom.

* Ako by ste vy charakterizovali vašu hudbu a jej vývoj?

Miloš: Od začiatku najdôležitejším elementom bola melódia a tvorenie nálad, poväčšinou tých smutných. Keď porovnám našu začiatočnú tvorbu s tvorbou, ktorú je možné počuť na debutovom albume, jadro a posolstvo ostávajú rovnaké, zmenilo sa to, že z naivnej garážovej kapely sa úroveň posunula na trošku profesionálnejšiu. Marta: Vnímam rozdiel v tom, ako sme tvorili v začiatkoch a kde sme teraz. Prvá asociácia na charakteristiku našej hudby je intenzívny emočný a umelecký zážitok. Pri aktuálnej tvorbe sme si dovolili popustiť hranice. Skúšame nové veci, hráme sa s tým čo prinesie fantázia – do akej miery je to znesiteľné a kde je tá hranica, kedy to už znie zle. Noro: Na debutovom albume, ktorý vyšiel v roku 2013, je cítiť, že sa výrazne odpichujeme od gotického štýlu. Album je v tom dosť uzavretý. Novšia tvorba je rozmanitejšia. Nie je to až také striktné. Pridávame aj iné, netypické prvky. Je tam rozhodne cítiť vývoj.

* Máte vzory, ktoré vás inšpirujú pri tvorbe?

Miloš: Keby som mal vypichovať všetky vzory... to by sme tu sedeli dlho. Kapela DIMMU BORGIR mala vždy výrazné klávesy. Oni vlastne predstavovali prvotný impulz a ovplyvnili ma do takej miery, že som sa rozhodol začať hrať na synťák. Taktiež ma priviedli k myšlienke založiť si kapelu a odovzdať poklonu nie len počúvaním, ale aj hraním. Tvorba APRIL WEEPS nie je ani tak ovplyvnená kapelami, ktoré aktuálne počúvame, ale skôr tým, v akom duševnom rozpoložení sa nachádzame.

* Marta, o tebe vieme, že nie vždy si bola veľkým fanúšikom metalu.

Marta: V detstve som metal primárne nepočúvala, tvrdšiu hudbu som mala a mám rada. Dávnejšie to bolo uprednostňovanie skôr rockovej línie, aktuálne sa prirodzene prikláňam viac k metalu. Ak by som mala predsa len pomenovať nejakého obľúbeného interpreta, Freddieho Mercuryho vnímam ako veľmi inšpiratívneho speváka.

* Aktuálne nahrávate coververziu britskej kapely Paradise Lost, ktorá patrí medzi zakladateľov gotického metalu. Skladba vyjde v rámci kompilačného CD spolu s ďalšími kapelami z celého sveta. Je nahrávanie takéhoto CD bežné? Ako ste sa k tomu dostali?

Miloš: Mame spriatelenú kapelu Galadriel, s nimi budeme po Slovensku koncertovať. Galadriel už majú za sebou skúsenosť s nahrávaním podobného coveru. Nakoľko sú tento rok vyťažení koncertami a vychádzajúcim CD, nemali na tento tribute album priestor a tak sa naskytla otázka, či by sme si to neskúsili. Boli sme veľmi poctení. Paradise Lost patrí totiž medzi moje prvé kapely, ktoré som začal počúvať ako zanietený metalista. Tribute albumy sú na tejto scéne bežná vec, ide o formu odovzdania poklony kapelám.

* Máte za sebou niekoľko koncertných šnúr, festivalov, klubových vystúpení. Naposledy Vás bolo vidieť na českom festivale Made of Metal v Hodoníne a najbližšie sa chystáte do Klubu 77 v Banskej Bystrici. Je rozdiel hrať pred komornejším publikom v klube alebo tisíckou ľudí na festivale?

Marta: Kluby majú rozhodne svoju atmosféru. Niekedy sú priestory také malé, že stojíme meter od fanúšikov. Môžem ich doslova cítiť. Festivaly sú tiež veľmi zaujímavé. Priznám sa, že keď sú pódiá väčšieho rozmeru, niekedy sa mi zdajú byť príliš veľké a miestami strácam pocit, že sú mi chalani nablízku. Otázka priestoru mi najviac rezonuje. Príliš blízko – príliš ďaleko. Obidve situácie ale majú svoje čaro. Noro: Zažili sme už aj niekoľko príliš malých klubov. Predsa len keď má tá kapela podať nejaký výkon aj z tej vizuálnej stránky, potrebujú nejaký priestor. Mňa tie veľké pódiá nedesia. Na Made of Metal som bol veľmi potešený z priestoru a možnosti pohybu. Boli sme relatívne blízko, v kontakte a zároveň sme mali každý svoj priestor. Kluby však majú inú atmosféru. Kde hráme na veľkom festivale je priam nemožné o pol štvrtej poobede a v horúčave spraviť tú pravú temnú atmosféru, ktorú by sme chceli . Zatiaľ čo tie koncerty v kluboch majú úplne iný rozmer. Vyvoláva to úplne iné pocity keď sa vám z tmy rozvíja takáto emociálna hudba. Miloš: Pre mňa ako klávesáka je to trošku iné. Síce potrebujem tých 15-20 cm, aby som sa mohol rozohnať, ale počas koncertu vždy stojím na mieste, čiže pohybovať sa po pódiu je pre mňa nemožné. Cítim sa však výborne aj na festivale, aj v klube. A keby som si mal vybrať, tak ani jedno, lebo obe sú fantastické. Keď si však trošku zalovím v pamäti, v tých kluboch nás čakalo vždy trošku viacej vzrušenia. Raz sme hrali v klube, kde boli majitelia z našej hudby natoľko nadšení, že si kúpili naše CD a zatiaľ čo sme sa balili, tak sa z reprákov zrazu pustila naša hudba.

* Pracujete s klasickým modelom „kráska a zviera“, melodický spev v podaní Marty a Norove hrdelné metalové vrieskanie (tzv. growling). Na koncertoch sa Marta občas pridáva ku growlingu. Ako si sa dostala k tomu, že si začala aj growlovať? V čom je pre teba odlišný klasický spev od growlingu? Pre širšiu verejnosť je tento druh spevu práve mužská záležitosť.

Marta: Mne sa growl strašne páčil. Ticho som závidela Norovi, niektoré jeho growl časti v songoch. Dostala som sa k tomu postupne. Najskôr keď sme v skladbe „Buried“ riešili jednu časť, ktorá podľa nahrávky obsahovala dvojitý growl a zo živého vystúpenia to chýbalo. Prišli sme s nápadom, že to teda zagrowlim ja. S dobrými radami od Nora som sa učila vyloviť ten zvuk zo seba. Zapáčilo sa mi ako sa energia dostáva von až takým príjemným zvieracím spôsobom. Miloš: Stavalo sa nám, že Noro bol chorý, no a keďže skúšať sa musí, tak v týchto prípadoch ho Marta pár krát nahradila. Zistili sme, že to vlastne vôbec nie je zlé. Máme teda nový prvok. Je to síce growl, ale u každého znie inak, čiže nám to rozšírilo možnosti.

* Bude mať Marta na novom albume väčší priestor s Growlom?

Marta: Nemôžme growl zobrať Norovi, čo by robil?

* Ako sa vaši rodičia a známi pozerajú na vašu kapelu a tvorbu a to čo robíte?

Miloš: Nebyť rodičov, tak by sa mi začínalo ťažšie. Všetky nástroje, ktoré dodnes používam, boli zaplatené z ich vrecka. Noro: Rodičia na mňa trochu divne pozerali, keď som v nejakých šestnástich vyhlásil, že potrebujem mikrofón lebo idem growlovať do metalovej kapely. „Čo ideš robiť a kam?“ Začalo to tým, že ja som jediný z bandy kamarátov, ktorý nevie na nič hrať. „Počujte chalani, ja chcem s vami do kapely, ale keď neviem nič.“ :) Tá garážová kapela vydržala chvíľku. Kde som prišiel do April Weeps tak to stále brali tak vlažne. Keď vidia ako sa to rozbehlo, cítim od nich stále väčšiu a väčšiu podporu. Marta: Na jednej strane vnímam podporu zo strany rodiny v tom čo robím, a na druhej sa stretávam aj s nepochopením a neprijatím tohto štýlu hudby a subkultúry, čo si myslím, že do značnej miery môže vychádzať z predsudkov týkajúcich sa metalového sveta.

• * Ako prebieha proces tvorby novej skladby? Je to záležitosť jednotlivca alebo skupinová tvorba? Kto píše texty?

Miloš: Tvorba zväčša začína od nápadu, ktorý vznikne doma pri cvičení alebo na skúške pri improvizácii. Väčšinu materiálu momentálne píše gitarista Dexter. Následne mi to pošle a približne sa dohodneme, ktoré časti ostávajú, ktoré sa prerobia. Komponujeme všetci, čo sa ukázalo ako dobrá vec – každý dokáže do pesničky prispieť svojou mierou a výsledkom je jej rozmanitosť. Skladbu zaradíme do repertoáru, až keď sú všetci viacmenej spokojní. Noro: Texty si striedame ja s Martou, a ten kto píše texty tak rozhodí aj vokálovú stopu. Marta: Sme nároční na to, čo tvoríme. Textovo sa snažíme ponúkať hodnotné myšlienky, zmysluplné obrazy. Často sa týkajú rôznych životných situácií a nášho prežívania. Majú sprostredkovať nálady a pocity. Snažíme sa obchádzať pritom klišé a nejaké vulgárne obsahy.

* Kedy pripravujete nové CD?

Noro: Osud nám nepraje. Odišiel nám gitarista aj basgitarista v prvej polovici roka, čo nám prekazilo plány, keďže to obdobie sme mali výhradené na dopísanie nového materiálu. Aktuálne sme to odložili do úzadia, kým nebudeme mať stabilnú zostavu. Teraz prichádza sezóna koncertov, kedy nie je čas ani hľadať členov, ani tvoriť. Miloš: Máme hotového približne 70% materiálu a kostry ďalších skladieb sú už tiež napísané. Jediné, čo nám bráni v ceste, je kompletná zostava, aby sme zvyšné skladby dotvorili.

* Prvé CD ste si vydali sami. Na ďalšie ste už dostali aj ponuku od vydavateľstva.

Miloš: Áno, dostali sme náčrt budúcej spolupráce s jedným španielskym vydavateľstvom, z čoho sme boli teda dosť prekvapení. Uvidíme, necháme si veci prejsť hlavou a uvidíme ako sa vyvinie situácia so zostavou. Radi by sme však pri druhom albume šli cestou nebrať si to všetko na vlastné plecia. Určite budeme kontaktovať ešte ďalšie vydavateľstvá, či by nám nevedeli vydať CD, prípadne aké sú možnosti nejakej spolupráce. Vydavateľstiev je veľa, chápeme, že rovnako veľa je aj kapiel, avšak podľa ohlasov na náš debutový album, ktoré sa nám dostali z celého sveta, si myslíme, že druhé CD by nám vedel (a možno aj chcel) niekto vydať.

• * V krátkom čase ste sa vyšvihli na vrchol scény. Spomínate si ešte na začiatky? Na prvé skúšky a prvé koncerty? Aké je to presadiť sa na slovenskej scéne, ktorej dominuje power a thrash metal (kapely ako Sabaton, Helloween, Megadeth)? Hráte predsa len štýl, ktorý ma úzku poslucháčsku základňu na Slovensku...

Miloš: Zrejme to je práve tá trhlinka – hudbu, ktorú hráme, nie je veľmi zastúpená v slovenskej scéne. Ten pomyselný úspech prišiel tak akosi sám. Keď sme obdržali CD, začali sme ich posielať všade možne, čím prišli prvé recenzie, ponuky na rozhovory a koncertné príležitosti. Ešte pred samotným vydaním sme mali v tejto veci jasno – chceli sme, aby sa naša hudba šírila. Marta: Snažíme sa do vystúpení a takisto do samotnej tvorby dať zo seba najviac a myslím, že toto je dôsledok. Ľudia cítia, že to robíme radi. Na druhej strane si myslím, že to neprišlo tak úplne samo. Oceňujem Milošovu snahu a energiu, ktorú vkladá práve do šírenia kapely. Zháňa, rieši a komunikuje s ľuďmi, aby zmapoval ďalšie možnosti ako nás posúvať ďalej. Asi keby sme len sedeli a filozofovali, tak sa nikde nehýbeme. Miloš:Veľa dnešných mladých kapiel si myslí, že po nich niekto bude pátrať a objavovať ich, vyslovene hľadať. Je to však úplne naopak. Kapela, popri tom obrovskom kvante všemožných bánd, musí vložiť všetko úsilie, aby sa ich hudba dostala čo najďalej, inak sa o nej nikdy písať nebude.

* Ako si spomínate na prvé koncerty?

Noro: Prvé koncerty sme začali ako garážová kapela, ale veľa nám dali. Bolo to také úsmevné. Na pobavenie. Dosť amatérske. Amatérske sú aj doteraz, lebo sa tým neživíme. Ale už sa na nás aj dá pozerať. Miloš:Napredovať sme mohli hlavne na základe kritiky, ktorá prichádzala z vonku. Veľmi radi si necháme poradiť. Na začiatku sme vyzerali pomerne smiešne, každý člen bol inak poobliekaný, ale už je to fajn, už to máme ako tak zjednotené.

* Na čo sa môžu fanúšikovia tešiť na jeseň? Kde Vás môžu vidieť a počuť?

Noro: Koncert v BB s Dánskou Kapelou Saturnus v rámci jedenásteho ročníka metalového festivalu Betrayers Of Blood. Začiatok októbra prinesie prvé dve zastávky československého turné s kapelami Demencia Mortalis a Interitus, ktoré budú v Trenčíne a Dunajskej Strede . V novembri bude miniturné so spomínanou kapelou Galariel (Bratislava, Banská Bystrica, Košice) a ďalšie koncerty v rámci turné v Čechách.

Zaujímavosti

 


  1. Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu 1 074
  2. V Brezne vyrastá Dedina zelených šmolkov 276
  3. Zatopil izbu v hoteli, ten žiada náhradu 248
  4. Noc divadiel 2017 – S divadlom do nekonočna 70
  5. Žena a jej komplici udierali ako zmyslov zbavení, budú pykať 69
  6. Súdruhovia pomáhali aj tak, že vypli zvuk Foto 69
  7. V najbližších dňoch sa začne ochladzovať, od utorka do štvrtka treba počítať aj s celodennými mrazmi (+ GRAF SHMÚ) 58
  8. Vodič, ktorý nabúral na Zvolenskej ceste, bol poriadne podgurážený 57
  9. Godzone tour po prvýkrát v Brezne: Mladým nechýba odhodlanie pomáhať Foto 38
  10. Čo s predĺženým víkendom? Tu sú naše tipy 28

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

V Brezne vyrastá Dedina zelených šmolkov

V breznianskej synagóge sa v pondelok 27. novembra o 16.00 uskutoční vernisáž výstavy architektov, ktorí prezentujú svoj pohľad na problematické alebo nevyužiteľné miesta v Brezne. Jeden z ich projektov Dedinka zelených šmolkov sa už realizuje a prinesie krajší areál v Materskej škole na Mazorníkove.

Zatopil izbu v hoteli, ten žiada náhradu

Týmto konaním spoločnosti hotela spôsobil škodu za 3000 eur.

Noc divadiel 2017 – S divadlom do nekonočna

V sobotu 18. novembra sa opäť otvoria brány v stovkách divadiel po celej Európe. Už ôsma Noc divadiel rozžiari aj divadlá na Slovensku.

Žena a jej komplici udierali ako zmyslov zbavení, budú pykať

Polícia obvinila ženu a dvoch mužov z Brezna, ktorí v lete spôsobili zranenia mužovi z tohto mesta.

Blízke regióny

Po diviakoch zostala spúšť

Diviaky vyčíňali na trávniku pri ihriskách v strede sídliska.

Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň

Pri čakaní na vlak si možno cestujúci na stanici ani neuvedomia, že každé hlásenie predchádza zvučka, ktorá vôbec nie je náhodná.

Príchod belgického investora rozdeľuje Detvu

Nový zamestnávateľ sľubuje nadpriemerné mzdy.

Siláci z Pro Body & Metal Militia majstrami sveta

Novohradčania v Rusku opäť dokázali, že patria medzi svetovú špičku.

Všetky správy

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Márnice sú preplnené, turisti odchádzajú. Mexiko zažíva najkrvavejší rok

Boj proti drogovým kartelom štátu nepomohol. Nezabrala ani taktika ako proti Escobarovi, vznikli nové a oveľa krvavejšie skupiny.

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Legendárny gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Kam vyraziť