HOREHRONIE. Pokojný pobyt v prírode sa vďaka medveďom vytráca.
Stretov s medveďom je čoraz viac
Pri zbieraní lesných plodov, či len na obyčajnej prechádzke sa obzeráme pri každom prasknutí konára, nehovoriac o tom, že keď vidíme medvedí trus, so strachom kráčame ďalej alebo rezkým krokom sa otočíme rovno domov. A čo už vtedy, keď sa s ním stretneme zoči-voči? Šťastie máme, ak je od nás ďaleko a my sa len pokocháme pohľadom na neho, no smola, ak je blízko a zaútočí. Prípadov stretu s medveďom je čoraz viac a mnohé obete končia v nemocnici.
Utekali pred jedným a stretli druhého
Skúsenosť s medveďom má aj Milan Slamený z Brezna, ktorý je vášnivým hubárom. Posledné zbieranie hríbov začiatkom októbra nebolo pre neho najpríjemnejšie. „Keď sme s kamarátom počuli rev medveďa za našimi chrbátmi, zhodli sme sa, že je čas odísť. Rezkým krokom sme urobili zrýchlený presun do auta cez ďalší lesík. Lenže, čo čert nechcel, tam nás privítal ďalší asi 400-kilový kúsok. Z rýchleho presunu bol zrazu šprint, hlava- nehlava pomedzi dvoch medveďov. Našťastie to skončilo pre nás aj pre šelmu bez ujmy na zdraví,“ opisuje pán Slamený.
Medvede treba regulovať a nielen ochraňovať
Okrem zbierania hríbov pán Slamený fandí aj horskej cykloturistike, pri ktorej tiež zažil nepríjemné stretnutie v Osrblí a v Hronci. „Ochranári by sa mali zamyslieť nad tým, že medvede netreba za každú cenu ochraňovať, ale aj regulovať. Les nepatrí len zveri! V Rakúsku ich zredukovali na nulu. Bohužiaľ, je to o tom, že najväčší ochranári častokrát získali nejaký titul a našu prírodu chránia spoza počítača.“
Milan Slamený je názoru, že Slovensko nechce situáciu radikálne riešiť. Ako sám tvrdí, nie je odborník, ale vie si porovnať, ako vyzerá príroda v okolitých štátoch a na veľa miestach u nás. „Strávil som dlhé roky na Britských ostrovoch a nechcel by som, aby to vyzeralo ako tam, bez hôr, prírody. „Ľudia sa chcú prejsť, nájdu si krásny park s rozlohou jeden kilometer štvorcový a hurá, nachádza sa tam ďalších 3000 ľudí. U nás si ešte stále môžeme povedať, aké máme krásne lesy, prírodu, ako si ju môžeme užívať, no len dokedy? Dovtedy, pokiaľ to nebude ohrozovať našu bezpečnosť, zdravie a v najhoršom prípade život,“ uzavrel Milan Slamený.
Medveď hnedý údajne nie je premnožený
Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) zdieľa názor, že ľudia by sa kvôli medveďom nemali báť ísť do lesa. Ako tvrdí riaditeľ tejto organizácie Milan Boroš, podľa výsledkov viacerých foriem monitoringu a na základe odborných názorov, medveď hnedý nie je na Slovensku plošne premnožený. „To však nemôžeme hovoriť o lokalitách, kde má zvýšenú hustotu pod vplyvom intenzívneho pestovania poľnohospodárskych plodín či nedisciplinovanosti niektorých prevádzkovateľov zariadení (odpadky). Poľovníci zasa intenzívne vnadia diviačiu zver potravou atraktívnou pre medveďa. Jesenné obdobie je zasa pre neho zaujímavé z dôvodu dozrievania ovocia v sadoch, ktoré intenzívne navštevujú a sú teda aj logicky častejšie pozorované,“ vysvetľuje Milan Boroš.
Ochranári v týchto lokalitách realizujú preventívne opatrenia aj prostredníctvom projektov v praxi a k nim patrí aj usmrtenie niektorých medveďov, ktoré predstavujú hrozbu škôd a nebezpečných stretov s človekom, pokiaľ sa situácia takto vyhodnotí. Usmrtenie realizuje ŠOP SR cez tzv. zásahový tím.
„Musíme si však uvedomiť, že z pohľadu celosvetovej ochrany ide o prioritný druh, ktorý má v celej Európe veľmi prísnu ochranu. Aj napriek tomu každoročne odporúčame ministerstvu životného prostredia udeliť výnimku na usmrtenie niekoľko desiatok jedincov.“ Ako uviedol Milan Boroš, problematické medvede sa taktiež odchytávajú a prevážajú do neobývaných lokalít – NP Poloniny, alebo do zahraničia. „Napr. Maďarsko žiada dvoch medveďov.“
Dokument má vyriešiť spolužitie človeka so šelmou
Samotné usmrtenie medveďov podľa Milana Boroša problém neodstráni. „V súčasnosti so zainteresovanými skupinami pripravujeme program starostlivosti o medveďa hnedého, ktorý by mal vyriešiť jeho spolužitie s človekom. Dokument by mal úplne zmeniť systém ochrany a manažmentu medveďa na Slovensku tak, aby sa ho ľudia v budúcnosti nemuseli báť.“
Ako dodal šéf ochranárov, ide o komplex opatrení v praxi – úprava systému pestovania poľnohospodárskych plodín, preventívne opatrenia v poľnohospodárstve, chove hospodárskych zvierat a včiel, prevádzke rôznych zariadení, nakladanie s komunálnym odpadom a v poľovníctve, ktoré si budú vyžadovať disciplínu a striktné dodržiavanie legislatívy na úseku ochrany prírody a krajiny, a to všetkými dotknutými.
Druhá strana je opačného názoru
V zásade je však podľa Milana Boroša najlepšie, keď sa človek pohybuje v teréne tak, aby ho bolo počuť, t. z., aby mal medveď možnosť v dostatočnom časovom predstihu ustúpiť. „Na tento účel môže poslúžiť aj píšťalka alebo rolničky.“
Čo dodať na záver? Druhá strana je opačného názoru. „Zasa bude človek na Slovensku pre opatrenia obmedzovaný, pretože si budú zo strany našich občanov vyžadovať finančné náklady a i tak sa v našej prírode nebude môcť cítiť bezpečne. Skutočne tak neohrozene, ako je to v lesoch okolitých štátov, Rakúska, Maďarska, Poľska, Nemecka, Bieloruska či Ukrajiny.“