BANSKÁ BYSTRICA. Napojenie rýchlostnej cesty R1 na severnú D1 a prepojenie Banskej Bystrice a Ružomberka považujú starostovia dotknutého regiónu za strategický projekt. Jedným z hlavných zámerov je odľahčiť preťaženú cestu I/59 cez Donovaly najmä od ťažkej nákladnej dopravy.
Po prerokovaní štúdie uskutočniteľnosti v Banskej Bystrici to konštatoval primátor mesta Ján Nosko s tým, že prakticky celý región je poddimenzovaný čo sa týka investorov.
Práve toto dopravné prepojenie by mohlo byť podľa neho novým impulzom nielen pre prílev investorov, ale aj pre rozvoj cestovného ruchu, z ktorého región vo veľkej miere ťaží.
Štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Viktor Stromček potvrdil, že na stretnutí s predstaviteľmi samosprávy si dohodli konkrétne kroky, ktoré súvisia s plánovaným prepojením Banskej Bystrice a Ružomberka. „Naše najbližšie kroky smerujú k tomu, aby sme potiahli R1 po Slovenskú Ľupču a zároveň pracujeme na obchvate Ružomberka,“ dodal Stromček, podľa ktorého štúdia realizovateľnosti ukázala, že prepojenie severu a juhu je potrebné.
Už v minulosti podľa neho vláda deklarovala, že prioritou je prepojenie D1 medzi Bratislavou a Košicami. „Druhou prioritou bolo dobudovanie R1 po Banskú Bystricu. Nie je to tak dávno, čo cesta z Bratislavy do Banskej Bystrice trvala tri a pol hodiny,“ doplnil.
Rozvoj diaľničnej siete
Súbežne s prioritami však chcú pokračovať aj v ďalšom budovaní diaľničnej siete na Slovensku. Je to predovšetkým R2 zo Zvolena na Košice, ako aj prepojenie severu a juhu Slovenska cez Banskú Bystricu. Termín, kedy by k výstavbe prepojenia Ružomberok – Banská Bystrica mohlo prísť, zatiaľ Stromček nekonkretizoval: „Výstavba diaľnice nie je stavba rodinného domu a tak si to nepochybne vyžiada dlhší čas. Začneme však pracovať na posudzovaní vplyvov na životné prostredie a vypracovaní dokumentácie pre územné rozhodnutie. Chceme to pripraviť dôsledne, aby sa samosprávy a verejnosť mohli k procesu vyjadrovať. Akonáhle to budeme mať dokončené, môžeme hovoriť o samotnej realizácii.“
Tunel popod Donovaly bude technicky náročný
Nový proces EIA sa podľa neho uskutoční všade tam, kde to bude potrebné, keďže chcú postupovať s ohľadom na životné prostredie. Napríklad plánovaný tunel popod Donovaly by mal merať okolo ôsmich kilometrov a bude si vyžadovať nielen náročné technické riešenie, ale aj nemalé finančné náklady.
Otázka financovania stavby je zatiaľ otvorená, keďže podľa štátneho tajomníka štúdia realizovateľnosti ukázala aj to, že intenzita na plánovanej trase nie je dostatočná na to, aby sa realizovala z európskych peňazí. Z hľadiska rozvoja regiónov ju však považujú za dôležitú a budú hľadať ďalšie možnosti financovania.
Autor: ETA
