BANSKÁ BYSTRICA . Sériu podujatí, ktoré priblížia osobnosť architekta Ladislava Hudeca, považovaného za otca ázijských mrakodrapov pripravilo mesto Banská Bystrica v spolupráci s Občianskym združením C.A.L.E.H. (Centrum architekta L. E. Hudeca). „Jedným z prvých bude otvorenie výstavy Portréty Ladislava a Juraja Hudeca z ateliéru sochára Laca Saba v pondelok 26. októbra v priestoroch historickej radnice na námestí SNP v Banskej Bystrici. Vernisáž doplní odborná prednáškou, ktorá prinesie nové poznatky o významnom architektovi a jeho kultúrnom dedičstve. Výstava potrvá do 10. novembra,“ uviedla pre agentúru SITA banskobystrická hovorkyňa Zdenka Sekerešová.
„November bude patriť aj projekcii dokumentárneho filmu režiséra Ladislava Kaboša, ktorý má najväčšiu zásluhu na šírení informácií o bystrickom rodákovi Ladislavovi Hudecovi. Film s názvom Zmenil tvár Šanghaja mal premiéru v roku 2010 na svetovej výstave EXPO v Šanghaji. Súčasťou premietania v kinosále Múzea SNP bude aj prezentácia publikácie Ladislav Hudec – otec ázijských mrakodrapov,“ dodala hovorkyňa.
Nielen slávny Park Hotel
Architekt Wu-ta-kche, čo bolo čínske meno Ladislava Hudeca, postavil v Šanghaji prvé mrakodrapy. Jeho dvadsaťdvaposchodový Park Hotel spojený s bankou, ktorý dokončil v roku 1934, bol desaťročia najvyššou budovou postavenou mimo územia Severnej Ameriky. Vyššia budova vyrástla v Šanghaji až v roku 1983. Hudec bol najväčším zahraničným architektom, ktorý pôsobil v Šanghaji. V priebehu tridsiatich rokov postavil v meste viac ako šesťdesiat objektov. Tretina jeho stavieb je na listine chránených čínskych historických pamiatok.
Ladislav Hudec mal mimoriadne pohnutý život. Narodil sa v januári 1883 v Banskej Bystrici ako najstaršie zo šiestich detí podnikateľa a staviteľa Juraja Hudeca. Otec ho zasvätil do tajov staviteľstva, kresliť sa učil u popredného maliara Dominika Skuteckého. V roku 1914 absolvoval štúdium architektúry na Uhorskej kráľovskej technickej univerzite v Budapešti. Po vypuknutí vojny musel ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády narukovať. Pri ústupe vojsk v roku 1916 padol do zajatia. Zo zajateckého tábora na západnej Sibíri sa mu podarilo aj s bratom Gejzom ujsť. O jeho dvojročnom putovaní do Šanghaja ani o osude jeho brata toho zatiaľ vieme málo.
Pohnuté osudy architekta
V Číne začínal vo firme amerického architekta ako kreslič, rýchlo sa však vypracoval na vedúceho architekta a partnera. V roku 1925 sa osamostatnil a založil si vlastný architektonický ateliér Hudec – zaoceánska spoločnosť. Navrhoval kluby, nemocnice, školy, kostoly, banky aj domy. Park Hotel je 22-poschodová budova s výraznými vertikálnymi líniami fasády, postavená v štýle art deco. Na najvyššom poschodí je nočný bar s otváracou strechou. K priekopníckym dielam moderny patrí aj Hudecov luxusný Grand Theater, prezývaný prvým kinom Ďalekého východu.
Utekať musel Ladislav Hudec ešte raz. Po skončení občianskej vojny v Číne ho uväznila víťazná armáda. V roku 1947 sa mu podarilo ujsť aj s rodinou do Švajčiarska. Cestoval po Taliansku a Grécku, pracoval ako poradca pri úprave okolia Vatikánu. Neskôr sa presťahoval do Spojených štátov amerických. Na univerzite v Berkeley získal profesúru, architektonickej tvorbe sa však už v tom čase nevenoval. Zomrel v Kalifornii 14. júna 1958.
O duchovné dedičstvo architekta Ladislava Hudeca sa vo svete zaujíma viac komunít i jednotlivcov. V roku 2012 vznikla v Banskej Bystrici nezisková organizácia C.A.L.E.H.
