BANSKÁ BYSTRICA. Hovorí sa, že v smrti sme si všetci rovní, no významné šľachtické rody mali aj v tomto smere mierne navrch. Vďaka tomu, že po sebe zanechali nielen umelecky hodnotné náhrobky, hrobky, či krypty, ale aj neobvyklé smútočné oznámenia – takzvané mortuáriá, stávajú sa pre historikov cenným zdrojom informácií o tom, ako rozlúčka s týmto svetom u ľudí s významným postavením v minulosti vyzerala.
Dokladom toho je aj unikátna výstava Stredoslovenského múzea, ktoré v Thurzovom dome v Banskej Bystrici sprístupnilo najväčšiu zbierku smútočných oznámení – mortuárií na Slovensku. Ide o pokračovanie výstavy s názvom Obnovený pôvab mortuárií II. a nesie podtitul Oslava života na jeho konci.
Autor výstavy, historik múzea Filip Glocko hovorí, že tento motív nezvolili náhodne. V porovnaní so smútočnými oznámeniami, na aké sme zvyknutí dnes, v nich v minulosti nebol dominantný smútok za stratou blízkeho človeka, ale bol akousi oslavou jeho života. V pár slovách na mortuáriu bolo zhrnuté všetko podstatné, čo nebožtík počas pozemskej púte stihol urobiť. Podľa Glocka sa najkrajšie vypracované mortuáriá pripevňovali na rakvu zosnulého, prípade ich niesli na sviecach diakoni počas pohrebného obradu. „Na niektorých mortuáriách sa nám preto zachovalo aj otlačenie od vosku,“ hovorí historik.
Cez smrť ožil aj slávny rod Radvanských
Filip Glocko hovorí, že výstavu ideovo koncipovali do troch miestností. V prvej umiestnili mortuáriá popredného šľachtického rodu Radvanských, ktorý je neodmysliteľne spojený práve s Banskou Bystricou, predovšetkým s bývalou samostatnou obcou Radvaň, kde vlastnili kaštieľ.
Tento rod patril k veľkým zberateľom a v kaštieli si zriadil aj rodové múzeum s množstvom cenných artefaktov, vrátane pohrebných.
V druhej miestnosti sú mortuáriá vysokopostavených úradníkov, ale aj vdov a v treťom cirkevných hodnostárov. „Práve oni si dávali smútočné oznámenia vyhotoviť vo veľkom počte, v jednom prípade išlo až o sto kusov smútočných oznámení pre jednu osobu,“ hovorí Filip Glocko.
Kvalitná reštaurátorská práca
Zaujímavosťou je nepochybne aj to, že mortuáriá sú vyrobené z jemného hodvábu. Najstaršie je z roku 1708 a vytvorili ho pri úmrtí baróna Jána Peterffiho. K raritným kúskom patria aj mortuáriá s obráteným erbom, čo symbolizovalo vymretie šľachtického rodu.
„I keď pre ne používame skrátený názov mortuáriá, nejde o úplne presné označenie, nakoľko sa týmto výrazom označujú skôr ozdobné, honosné, posmrtné erby s výpočtom hodností a zásluh. Napriek tomu sú tieto smútočné oznámenia pre historikov významným zdrojom rodovej heraldiky,“ dodáva historik.
V zbierkovom fonde Stredoslovenského múzea sa nachádza 200 kusov smútočných oznámení, čím sa tento fond zaraďuje k najväčším nielen na Slovensku, ale aj medzi krajinami bývalej habsburskej monarchie.
Filip Glocko dodáva, že mortuáriá sú vytvorené na veľmi krehkom materiáli, čo kladie vysoké nároky na reštaurovanie. Časť unikátnej zbierky sa im už podarilo zreštaurovať v rámci grantového programu Nadácie VÚB , pričom ich záchranu zverili skúsenému reštaurátorovi Štefanovi Kockovi. V priebehu budúceho roka budú v projekte pokračovať a postupne by chceli zreštaurovať všetky mortuáriá.
Zaujímavú výstavu si môžete v Thurzovom dome pozrieť do 6. decembra tohto roka.
Pozrite si s nami fotogalériu, ktorá vznikla počas inštalácie výstavy:
Historik a autor výstavy Filip Glocko
Obrátený erb symbolizoval vymretie rodu po meči
Preklad jedného z mortuárií
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
