BANSKÁ BYSTRICA. Láska je večná. Zrejme aj preto dokáže básnická skladba Marína oslovovať ľudí dlhé desaťročia a právom je považovaná za klenot našej literatúry. Jej autor, básnik Andrej Sládkovič spí svoj večný sen na cintoríne v Banskej Bystrici - Radvani už 143 rokov, no spiritualita jeho veršov v nás rezonuje dodnes. Ak sa ku kráse slova pridá hlboké a významovo veľmi mnohoznačné stvárnenie tejto ľúbostnej témy, na svete je kniha, o ktorej sa dá smelo povedať, že je súčasne aj umeleckým dielom v knižnej väzbe.
Poprednú slovenskú ilustrátorku, žiačku Albína Brunovského Katarínu Vavrovú téma Sládkovičovej Maríny mimoriadne oslovila. „Nedokázala som odmietnuť ilustrovať také nádherné dielo , oslavu života, mladosti, lásky k žene, k vlasti a k našej prírode,“ zverila sa v knihe.
Ilustrátorka knihy Katarína Vavrová
Láska, ktorá prekonala čas
Bola to o to väčšia výzva, že sa zachoval jediný portrét Maríny Pišlovej (Pischlovej) , veľkej múzy Andreja Sládkoviča. Aj na tomto portréte je jej podoba zachytená z profilu. Práve silná imaginácia je však tým, čo robí z Kataríny Vavrovej jednu z najlepších ilustrátoriek na Slovensku. Jej takmer nadpozemská predstavivosť v kombinácii s precíznou výtvarnou prácou je momentom, ktorý vás doslova stiahne o desaťročia späť do čias, keď sa mladý talentovaný študent bezhlavo zamiluje do krásneho dievčaťa z Banskej Štiavnice. Možno práve vďaka tomu, že táto láska ostala nenaplnená, dal svetu zbierku, ktorá prekročila hranice času. A krásne ilustrácie Katky Vavrovej sú akýmsi podčiarknutím nesmrteľnosti lásky a „diamantu, ktorý v hrude nezhnije“.
Je to dielo, ktoré môžeme objavovať stále nanovo už od roku 1844. Katarína Vavrová sa vyznáva: „Na knihe sme pracovali pol roka. Čas plynul, ja som čítala básne a nachádzala som v nich nové a nové obrazy. Tak vznikli voľnejšie imaginatívne ilustrácie. Básne obsahujú aj ponurejšie úvahy o odlúčení a od smrti. Marína tu vystupuje v podobách anjelov, víl, časté sú aj výjavy nadpozemského sveta. To všetko vytváralo priestor pre moju fantáziu. Snažila som sa vytvoriť maľby, ktoré mi vychádzajú zo srdca a z duše.“
Vyznanie Maríny Kráľovičovej
Herečka Mária Kráľovičová privítala vydania tejto knihy, ktorá nesie podtitul Marína – Spevy, s radosťou a pokorou. Postavu Maríny považuje za svoj osud: „Kdesi na prvopočiatku ma nazval Marínou prvý živý básnik, ktorého som spoznala v Martine, Štefan Krčméry. Netušil, že mojou prvou hviezdnou rolou v Národnom divadle bude práve Sládkovičova Marína. Dodnes som ostala jedinou slovenskou divadelnou Marínou. To krásne dobrodružstvo pod taktovkou režisérskeho mága Josefa Budského sa vtedy prevtelilo, vďaka obrovskej spoločenskej zanietenosti a vášne , do šokujúco úspešnej inscenácie.“
Vzťah, ktorý sa nedočkal naplnenia
Aký teda bol príbeh dvoch mladých ľudí, vďaka ktorým sa dodnes zamýšľame nad čistotou lásky? V čase, kedy mladý študent Andrej Braxatoris prichádza do Banskej Štiavnice, bolo toto banícke historické mesto zároveň mekkou vzdelanosti. Marína Pišlová sa narodila do rodiny významného garbiarskeho majstra, ktorý zasadal v mestskej rade. Vo svojom dome prenajímali miestnosť aj študentom evanjelického lýcea a práve tu skrsla prvá iskierka vzťahu medzi Marínou a Andrejom. Marína študovala v Banskej Bystrici na dievčenskej škole a hoci sa od nej v prvom rade očakávalo dobré vedenie domácnosti, bola to vzdelaná a pôvabná mladá dáma. Viedla si dokonca vlastnú encyklopédiu, ktorú sama ilustrovala.
Rodný dom Maríny v Banskej Štiavnici
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Sládkovič si privyrábal počas štúdií ako učiteľ v Pišlovskej rodine. Ani to mu však nepomohlo preklenúť zložitú finančnú situáciu a dočasne Štiavnicu opúšťa, aby pracoval ako pomocný učiteľ.
Na jeseň roku 1840 odchádza študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy. Z pokolenia na pokolenie sa tradovalo, že navzájom si v tom čase darovali s Marínou zlaté prstienky ako sľub lásky. Po nenaplnení svojich sľubov si vraj prstienky vrátili.
Po pôsobení v Nemecku sa chcel vrátiť Sládkovič do Štiavnice po svoju Marínu a požiadať ju o ruku. Po smrti otca sa však rodina Pišlových ocitla vo finančnej tiesni a matka tlačila na Marínu, aby sa vydala za dobre situovaného štiavnického pernikára a voskára Juraja Gerzsoa. Sládkovič v pohnutí nad nenaplnenou láskou napísal v tom čase svoje básnické veľdielo. Rukopis údajne opatrovala Marína až do smrti.
Smutný osud Maríny
V roku 1845 sa Marína v evanjelickom kostole v Banskej Štiavnici vydala za Juraja Gerzsoa. Pomáhala manželovi v obchode, predávala sviece, perníky a marcipán. Narodilo sa jej päť detí, ale väčšinu z nich prežila. V roku 1885 jej zomiera manžel a prichádzajú ďalšie tragédie. O rok po ňom opúšťa svet na následky črevného kataru aj nevesta, na ktorú sa spoliehala v rokoch staroby. Smrť dvoch vnukov ju zlomí úplne. Stane sa z nej starnúca a smutná osoba, svet opúšťa ako 78 – ročná v roku 1899. Smrť ju podľa všetkého predsa len oslobodí od poslednej veľkej rany. Niekoľko dní po pohrebe prichádza do rodičovského domu syn Karol, aby sa od miest svojho detstva odobral. Krátko na to spácha samovraždu.
V čase, keď Marínu kladú v Banskej Štiavnici do hrobu k jej manželovi Jurajovi, je Sládkovič už viac ako dve desaťročia mŕtvy. Lipka, ktorú rok po jeho smrti zasadili národovci pri hrobe v Radvani, je za ten čas pekným mladým stromom. A z tohto nádherného stromu s úctyhodným vekom sa môžeme tešiť dodnes.
Andrej Sládkovič odpočíva na cintoríne v Radvani
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Ani život Andreja Sládkoviča však nebol cestou ružovou záhradou. Našiel síce nový zmysel života a lásku v manželke Antónii Sekovičovej, no ťažko niesol nielen politický útlak po roku 1848 a označenie za pansláva, ale aj postupnú stratu piatich z deviatich detí, na ktorých veľmi lipol. Väčšina z nich zomrela ešte v detskom veku. Andrej Sládkovič, ktorý celý život zvádzal boj s chudobou, začal chorľavieť počas zimy 1868, keď musel v snehu prejsť Radvaňou na cintorín počas jedného z pohrebov. Na jar roku 1872 svoj boj so slabnúcim telom prehral, no zanechal po sebe mnohostranné a vzácne dielo.
ILUSTRÁCIA: KATARÍNA VAVROVÁ
Súťaž o knihu
O túto nádhernú knihu môžete súťažiť aj vy. Súťažný kupón nájdete v najnovšom vydaní MY - Banskobystrické noviny, kde sú aj podmienky súťaže.
