BANSKÁ BYSTRICA. „Zabili, zabili dvoch chlapov bez viny, jeden bol Kapustu a druhý Ursíni.“ Tak znie úvod jednej zo známych ľudových piesní, o ktorej si väčšina z nás myslí, že vznikla iba vo fantázii našich predkov. Archívne dokumenty však jasne ukazujú, že pesnička je odrazom tvrdej historickej reality. Na svoje -pre súčasníka vcelku nevinné krádeže, doplatila dvojica mužov - švagrov životom. Známe je aj miesto, kde k poprave prišlo – na šibenici blízko dnešnej banskobystrickej mestskej časti Kostiviarska.
Odborníčka na genealógiu Eva Furdíková hovorí, že v tejto súvislosti sa hovorí aj o spievanej zbojníckej histórii. V matričných spisoch Banskobystrickej evanjelickej matriky z roku 1854 sa podľa nej zachovali záznamy o tom, že išlo o skutočné osoby z blízkej obce Skubín, ktoré sa dali z neznámych príčin na zboj. Volali sa Juraj Ursíni a Andrej Nemec, prezývaný Kapusta. V noci z 26. na 27. augusta 1854 ich počas zbíjania na salaši v Kostiviarskej chytili a následne za krádež medeného kotla odsúdili na smrť.
Pohľad na dnešnú Kostiviarsku.
FOTOSME - JÁN KROŠLÁK
Cesta nad Kostiviarskou
FOTO SME: JÁN KROŠLÁK
Eva Furdíková dodáva, že poprava sa vykonala pomerne rýchlo, hneď druhého septembra za asistencie žandárov z okolia. V spisoch sa zachovali dokonca mená majstrov, ktorí stavali šibenice. Kata dali priviesť až z Prievidze, pričom celá poprava stála 62 zlatých.
Popravených zbojníkov pochoval ešte v deň popravy evanjelický farár Andrej Javor z Radvane, mimochodom predchodca básnika Andreja Sládkoviča na radvanskej fare. Ursíni mal v čase popravy 34 rokov, Andrej Nemec – Kapusta iba 29. Obaja boli otcovia malých detí, Ursíni ich mal dokonca šesť.
Miesta „Vedľa strašidla“ sa ľudia dlho báli
Šibeničné vŕšky a miesta popráv vo všeobecnosti spájali ľudia kedysi s negatívnou energiou. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Miesto popráv ľudia dlho nazývali „Vedľa strašidla“, alebo jednoduchšie Šibenice a boli presvedčení , že sa tu nedarí nielen rastlinám, ale ani ľuďom.
Ján Kollár z dokumentačného centra Sásová hovorí, že nielen osud popravených mužov, ale aj miesto popráv vo všeobecnosti silno poznačili geografické názvy pri Kostiviarskej a ľudia mali k tejto lokality dlhú dobu podvedomý rešpekt.
Rodáčka z Kostiviarskej Alžbeta Abrahámová hovorí, že s týmto príbehom sa ako deti v rozprávaní rodičov aj starších učiteľov neraz stretávali a slová pesničky im boli dobre známe. Pesnička podľa nej naznačuje aj to, čo si vtedajší ľudia o treste mysleli. Že aj na tú dobu, keď ste za krádež mohli odvisnúť, bol trest za medený kotol príliš tvrdý.
Alžbeta Abrahámová he rodáčkou z Kostiviarskej. Text piesne pozná od detstva.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Hoci pieseň sa vyskytuje vo viacerých modifikáciách, jej najčastejšia podoba je verným prepisom vtedajších udalostí:
Ej, zabili, zabili dvoch chlapov bez viny. Jeden bol Kapusta a druhý Ursíni. // Ej Kapusta, Kapusta, čože si pokradol, keď ťa poviazali do hrubých povrazov.//Ej, nič som nepokradol, iba jeden kotál(kotol), už ma idú vešať za bystrický chotár.
