Rok 2015 je pre Horehronské múzeum výnimočný, pretože oslavuje jubileum. Za viac ako polstoročnicu sa v jeho depozitároch uložilo takmer 20 000 trojrozmerných zbierkových predmetov, niečo cez 5500 fotografií a v správe má aj jednu unikátnu pamiatku.
BREZNO. Od roku 2002 je zriaďovateľom Horehronského múzea Banskobystrický samosprávny kraj. Sídli v dvoch historických budovách, a to v starej radnici a v renovovanom meštianskom dome.
Nosnou udalosťou výročia bola výstava 55
Horehronské múzeum v Brezne si pripomína 55. výročie svojho vzniku. Ako povedal riaditeľ múzea Peter Ďurica, od predchádzajúcich rokov sa tento jubilejný štruktúrou ponuky výstav ani podujatí neodlišoval. Nosnou udalosťou bola výstava s názvom 55, ktorá rekapitulovala v priereze polstoročnú činnosť múzea. „Návštevníkom sme predstavili zbierkový fond v pestrosti a komplexnosti tém, rôznorodosti zastúpených predmetov a vzájomných súvislostiach a väzbách spracovaných tém aj na zbierky písomnej povahy a na fotografie. Výročie sme si tiež pripomenuli počas Noci múzeí a galérií, podujatia, ktoré má už stále miesto v kalendári činnosti múzea,“ uviedol Peter Ďurica.
Čo znamená viac ako polstoročnica v existencii múzea
Päťdesiatpäť rokov je krásny vek, je to viac ako polovica života človeka. Čo všetko však znamená v existencii múzea? „Do depozitárov sa uložilo takmer 20 000 trojrozmerných zbierkových predmetov etnografickej a historickej povahy zo zbernej oblasti horného Pohronia, viac ako 5500 fotografií a rovnaký počet písomností. Na 20 0000 negatívoch sú zdokumentované rôzne historické udalosti a javy v regióne. Na tento fond prirodzene nadviazali digitálne záznamy, evidujeme spomienkové rozprávania pamätníkov, v našom archíve nájdete aj audio a video nahrávky, jednoducho všetko, čo sa týka kultúrnych dejín mesta a regiónu,“ prezradil Peter Ďurica.
Zbierkové predmety vypovedajú svoje príbehy
Ako sme sa dozvedeli, výsledkom výskumnej zberateľskej činnosti sú tri stále expozície – historická, etnografická a literárna. „Nielen miestni – Brezňania, ale aj návštevníci mesta po ich prehliadke získajú jasný prehľad o tradičnej kultúre regiónu, literárnej histórii a histórii mesta. Okrem množstva výstav rôzneho zamerania, obrazových prezentácií, spolupráce pri zostavovaní monografií, napĺňania obrazových príloh publikácií, vyučovacích hodín, poskytnutých konzultácií, by mohol výpočet pokračovať celým spektrom kultúrnych služieb, ktoré na základe informácií uložených v zbierkových a dokumentačných fondoch poskytujeme. Svojím pôsobením buduje múzeum pamäť regiónu a Brezna pre budúce generácie,“ dodal riaditeľ múzea. Okrem toho je to každodenná práca, ktorú verejnosť nemôže vidieť: odborné spracovanie zbierkových predmetov od evidencie až po ošetrenie a uloženie, aby potom mohli na úrovni svojej druhej existencie vypovedať svoje príbehy.
Národopisná expozícia
FOTO: archív HM
Múzeum má v správe vzácnu pamiatku
Mnohí občania možno nevedia ďalšiu zaujímavosť. Horehronské múzeum má v správe jednu vzácnu pamiatku. Ako informoval Peter Ďurica, ide v podstate o dve národné kultúrne pamiatky pod jednou strechou. Tou prvou z roku 1991 je samotný objekt na Rázusovej ulici 20, remeselnícko-roľnícky dom. V meste sa zachoval ako jediný vo svojej pôvodnej dispozícii a členení tak, ako ho kedysi užívala rodina Roštárovcov. „To znamená, že ostali zachované všetky obytné aj hospodárske časti. Nakoľko sa rodina popri podnikaní na pôde venovala aj remeslu, výrobe modrotlače a mangľovaniu, ostala po nich ešte jedna unikátna pamiatka, a tou je drevená mangľovňa, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1973.“
Podľa slov Petra Ďuricu, toto zariadenie na úpravu textilu je vzácne nielen preto, že je doposiaľ funkčné, ale predovšetkým preto, že stojí doteraz na svojom pôvodnom mieste, čo už nikde na Slovensku nenájdeme. Všetky ostatné boli premiestnené do skanzenov. „S troškou nadsázky môžeme povedať, že v Brezne máme vlastne najväčšiu „žehličku“ na Slovensku, pretože drevená vaňa naplnená kamením, pod ktorú sa podkladali valce s navinutým plátnom meria 8 x 1 x 1 m a váži niekoľko ton.“
Drevená mangľovňa
FOTO: ARCHÍV HM
Múzeu chýbajú kvalitne vybavené depozitáre
Horehronské múzeum tak, ako aj ostatné na Slovensku, by si istotne zaslúžilo väčšiu pozornosť. Jeho zamestnanci by radi uvítali účelové a kvalitne vybavené depozitáre, aby mohli zbierkové predmety uložiť v normálnych podmienkach. „Tie, ktoré máme k dispozícii boli na tento účel len čiastočne adaptované a bez tepelnej regulácie. V zimných mesiacoch v nich teploty klesajú na bod mrazu, v lete je zase neprimerane horúco. Písomnostiam neprospieva ani vysoká vlhkosť,“ dodal Peter Ďurica.
Bývalý riaditeľ múzea Ján Weiss od roku 2006, čiže odvtedy, čo bola vypracovaná projektová dokumentácia, opakovane podával žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z fondov EÚ na prestavbu objektu na Rázusovej 20, ktorá by vyriešila nielen umiestnenie sídla múzea, ale zahŕňala by aj vybudovanie nových depozitárov. Priestory radnice na Nám. gen. M. R. Štefánika má totižto múzeum v prenájme. „Žiaľ, žiadosti neboli podporené. O tom, že by sme všetci privítali viac prostriedkov na činnosť, prezentáciu a propagáciu, snáď ani netreba hovoriť,“ tvrdí Peter Ďurica.
Literárna expozícia
FOTO: ARCHÍV
V múzeu nastúpila mladá etnografická generácia
O prácu v Horehronskom múzeu je záujem, a to aj zo strany mladých ľudí. Personálne obsadenie bolo asi po desiatich rokoch pôsobenia zostabilizované odbornými pracovníkmi – etnografmi a v druhej polovici 80-tych rokov 20. storočia aj pracovníkmi na oddelení histórie. „Etnografi, ktorí tu začínali svoju kariéru, zotrvali dlhodobo na svojich pozíciách, až kým nedošlo ku generačnej výmene a na ich prácu dnes nadväzujú mladí kolegovia. To, čo odborní pracovníci v teréne zozbierajú, vyskúmajú a spracujú, nadobúda konkrétnu podobu na výstavách, prezentáciách, príspevkoch.“ Kým sa tak stane, prejdú predmety rukami konzervátorky, ktorá ich ošetrí, u dokumentátoriek sa predmety zdokumentujú a zaevidujú, ako v poriadnom skladovom hospodárstve. „Náplne práce sú kumulované a zjednodušene povedané: čo v teréne nájdeme, to si spracujeme, vymyslíme formu odprezentovania a nakoniec aj sami zrealizujeme, od prípravy scenárov až po technické a výtvarné spracovanie. Väčšinou svojpomocne,“ uzavrel riaditeľ múzea Peter Ďurica.
