BANSKÁ BYSTRICA . Spomienky na sochy je názov výstavy, ktorú dnes sprístupnili v priestoroch Stredoslovenskej galérie v Bethlenovom dome na Dolnej ulici v Banskej Bystrici. Expozíciu, ktorá predstavuje rozsiahle dielo všestranného umelca a pedagóga Jaroslava Kubičku, pripravila galéria pri príležitosti jeho nedožitých 85-tych narodenín. Umelec mal mimoriadny zmysel pre monumentalitu výrazu a tvarov či v kresbe, maľbe ale hlavne v sochárstve. Na druhej strane mu nebola cudzia ani citlivá kresba ilustrácií, práca suchou ihlou alebo medailérska tvorba. Ako vysokoškolský pedagóg a umelec v slobodnom povolaní zasvätil Banskej Bystrici a jej okoliu takmer 30 rokov života. Výstava Spomienky na sochy, ktorá potrvá do 21. februára budúceho roku, zachytáva časový rozsah tvorby Jaroslava Kubičku od rokov štúdia až po diela, ktoré boli zatiaľ vystavené iba na výstavách v Dolnom Kubíne.
„Autorov styk s obecenstvom a verejnosťou mal dve obdobia. Jeho krédom bolo uskutočnenie výtvarného diela v architektonickom a spoločenskom prostredí. Možnosti realizovať výnimočné nadanie pre monumentalitu mu boli poskytnuté v prvom období jeho tvorby v rokoch 1960 až 1990. Keď sa v našej spoločnosti dočasne stratil záujem o výtvarné dielo pre verejnosť, vytváral svoje spomienky na sochy. Nie modelovaním, ale v kresbe a maľbou, technikami, ktoré si osvojil ešte v ateliéri profesora Mudrocha na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde získal diplom v roku 1959. Vďaka porozumeniu riaditeľky Oravskej galérie Evy Luptákovej mal možnosť ich predstaviť verejnosti na niekoľkých výstavách v Dolnom Kubíne v rokoch 1990 až 2008,“ uvádza kurátorka výstavy Klára Kubičková.
Mnohostranná tvorba výnimočného umelca
Jaroslav Kubička sa narodil 20. decembra 1930 v Čistej u Rakovníka a zomrel 31. mája 2009 v Dolnom Kubíne. Študoval v Prahe u profesorov Lidického, Boudu a Želibského a v Bratislave u profesora Mudrocha. Po štúdiách pôsobil v Prievidzi, Novákoch, Banskej Bystrici, Kyslej pri Jasení, Istebnom a v Dolnom Kubíne.
Pripravená výstava sleduje prevažujúci a kontinuálny charakter umelcovho celoživotného výtvarného vývoja. Tvorba Jaroslava Kubičku je mnohostranná a rozmanitá - napriek tomu, že je zrejmý jeho mimoriadny zmysel pre monumentalitu výrazu a tvarov či v kresbe, maľbe a hlavne v sochárstve, na druhej strane mu nebola cudzia ani citlivá kresba ilustrácií, suchej ihly alebo filigránske detaily medailí a prípravných štúdií reliéfov. Bol všestranným výtvarným umelcom ako aj pedagógom. I keď nestrácal kontakt s realitou, svoje námety napĺňal významom symbolu, alebo prechádzal do abstraktného sochárskeho tvarovania častí architektúry. Sochárske tvarovania dynamických oblých tvarov zdôvodňoval zážitkami bludných balvanov z kraja, kde sa narodil.
Pečať zanechal aj v Banskej Bystrici
„Žil s vedomím vlastnej tvorivej prítomnosti v krajine, v urbanistickom priestore, v interiéri. Málokto pozná najlepšie výsledky jeho užitej sochárskej tvorby, obytné priestory nádvoria banskobystrického Gymnázia J. G. Tajovského a obytnú plastiku na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici. Je autorom Lapidária oravskej kamenárskej tvorby na Slanickom ostrove na Oravskej priehrade. V spolupráci s inými architektmi sa zúčastnil na mnohých zahraničných súťažiach, napríklad Pamätník na Playa Giron na Kube alebo urbanistické a architektonické stvárnenie Centre Pompidou v Paríži,“ pripomína Klára Kubičková.
Ako vysokoškolský pedagóg a umelec v slobodnom povolaní zasvätil Jaroslav Kubička približne 30 rokov života, tvorby a pedagogickej činnosti Banskej Bystrici a jej okoliu. Napriek obmedzeným možnostiam sa stále zaujímal o zmeny európskeho umenia.
Veľa preňho znamenal pobyt na Forma Viva v Portoroži a ďalšie cesty do vtedajšej Juhoslávie, Maďarska, Talianska, Viedne, študijná cesta do Paríža, na sever Európy do Štokholmu a smerom k severnému pólu. Nestrácal kontakt s českým umením. V zahraničných časopisoch sledoval hlavne problematiku tvorby pre verejný priestor.
FOTO: KVETA FAJČÍKOVÁ
