Načo sú nám chránené vtáčie územia?

BREZNO. L. MIKULÁŠ. Podľa 80-ročného spoluvlastníka urbáru na Liptove, je to bláznovstvo a nezmysel.

Vieme, čo CHVÚ vlastne je?

Slovenská republika mala jednu z povinností pri vstupe do EÚ, vyhlásiť chránené vtáčie územia. Urobili tak všetky členské štáty. Každý po svojom. Západné prímorské krajiny vyhlásili svoje pobrežia v rozsahu 6 až 7 percent, vnútrozemci od 9 do 13 percent svojej rozlohy. My 25 percent územia. Keďže pobrežie nemáme, je to rôzne využívaná krajina.

Niečo z histórie

V roku 2006 začal proces vyhlasovania CHVÚ Nízke Tatry, keď prvé jednanie bolo zvolané 2. 1. 2006. Primátor okresného mesta Brezno v liste upozornil kompetentných na to, že hoci Národný zoznam CHVÚ bol schválený vládou SR, uznesením č. 636 zo dňa 9. 7. 2003, nebol takto schválený zoznam pripravovaný v súčinnosti s tými, ktorých sa zoznam týka – teda vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych majetkov – teda aj mestom Brezno, čo je vážny argument aj z právneho hľadiska.

Následne Mestské zastupiteľstvo v Brezne dňa 7. 2. 2006 prijalo uznesenie, aby sa zamedzilo vyhlasovaniu CHVÚ na pozemkoch mesta. Napokon po ďalších rokovaniach k vyhláseniu CHVÚ Nízke Tatry došlo s tým, že obmedzenia budú minimálne. V takomto zmysle bolo vyhláškou vyhlásené CHVÚ Nízke Tatry 16. 4. 2010 v rozsahu štyroch paragrafov, kde len v druhom sa zakazuje odstraňovať alebo poškodzovať hniezdne a dutinové stromy určených druhov vtákov a bol stanovený postup kosenia a mulčovania od stredu do okrajov. Vyhláška takto chráni určité druhy vtákov pri ich hniezdení a rozmnožovaní v ich prostredí.

Prišiel november 2015

A znovu sa vraciame k maximálnym obmedzeniam vykonávania akejkoľvek činnosti v území. Zasa bez prerokovania s vlastníkmi (až na pár výnimiek) začal proces schvaľovania návrhu Programu starostlivosti o CHVÚ Nízke Tatry, a to na 30 rokov do roku 2045. Z plochy viac ako 98 tisíc hektárov CHVÚ Nízke Tatry jedna štvrtina až jedna tretina územia by mala byť podľa spracovaného návrhu mimovládnou záujmovou organizáciou navrhnutá bezzásahová zóna – „Lesné aj nelesné biotopy ponechať na prirodzený vývoj, bez usmerňovania a zasahovania do prírodných procesov človekom, vylúčiť akékoľvek hospodárske opatrenia (obnova, výchova, ťažba)“, ale tiež „vylúčiť budovanie turistických chodníkov, cyklotratí, presmerovať alebo zrušiť časti existujúcich chodníkov“. A v ďalšom „Zabezpečiť zmenu vyhlášky za účelom úpravy obmedzení“. Takže sľuby dané v roku 2006, teda, že vyhlásiť CHVÚ sa musí, ale zbytočné obmedzenia vo vyhláške nebudú, už nemajú platiť? Toto sú praktiky našej ochrany prírody.

Vlastníctvo chránené ústavou dehonestujú a de facto vlastníkom odoberú, keďže nebudú mať z neho úžitok, ani primeranú náhradu. A náš štát a obce? Nebudú mať príjmy z daní z pozemkov, ani z pridanej hodnoty či zo zisku. A efekt? Žiadny alebo neúmerný, pretože si treba uvedomiť, že lepší výsledok sa dosiahne spoločným úsilím, teda aspoň pre chránené územia a druhy. Takto jednostranná ochrana prírody má efekt len pre zložky ochrany prírody, ktoré šikanujú všetkých v územiach, často nezmyselnými obmedzeniami a potrebou ich stanovísk a súhlasov k bežným činnostiam trvajúcim nie zriedka dlhé týždne až mesiace. Pri tom bežné hospodárenie v lesoch je vždy podmienené súhlasom ochrany prírody pri schvaľovaní plánov na desať rokov.

Závery z rokovania

Prítomní vlastníci a obhospodarovatelia pri prejednávaní návrhu Programu starostlivosti o CHVÚ Nízke Tatry 24. 11. 2015 v Liptovskom Mikuláši vyjadrili jednoznačný nesúhlas s predloženým materiálom. Naopak vyjadrili presvedčenie, že ochrana v zmysle platnej vyhlášky je dostatočná, a to bez dodatočných opatrení a obmedzení vedúcich k faktickému odobratiu alebo znehodnoteniu ich majetku. Tiež bolo skonštatované, že práve ochrana prírody svojimi postupmi spôsobila zničenie lesov podkôrnym hmyzom, a to zákazom, alebo brzdením spracovania vetrovej kalamity vlastníkom v južnej aj severnej časti Nízkych Tatier. A to je hlavná príčina úbytku počtu vtákov, najmä hlucháňov a tetrovov, ktoré takto stratili vhodné životné podmienky.

Zamyslime sa

V nedávnej minulosti pri normálnom obhospodarovaní lesov žili tieto druhy v takých počtoch, že bol uskutočňovaný aj ich plánovaný lov pri zachovaní uspokojivej početnosti, a to bez nákladov štátu na ich udržanie a ochranu. Uschnutý les neposkytuje týmto druhom životné podmienky ani potravu.

Nastúpme spoločne strednú cestu medzi extrémami, a to krajným ekonomizmom a krajným ekologizmom. Poznanie a skúsenosti na to máme. Extrémy sú škodlivé pre prírodu aj pre spoločnosť.

MILAN DOLŇAN,

riaditeľ Lesov mesto Brezno