Sobota, 17. november, 2018

Zima ako na hojdačke: dáva zabrať ľuďom aj prírode (+ FOTO)

Na narušenie biorytmov v prírode reaguje citlivo aj ľudský organizmus.

(Zdroj: SME - Ján Krošlák)

BANSKÁ BYSTRICA.  Posledné Vianoce, počas ktorých nám rozkvitali pred domami sedmokrásky a prvosienky, potom mrazivý prelom rokov, následne  oteplenie s dažďom a teraz predzvesť nástupu arktickej zimy. Ani toto avizované  výrazné ochladenie by však nemalo byť dlhé, lebo podľa desaťdňového predpovedného modelu SHMÚ  ho opäť vystrieda oteplenie s dažďom.

Odborníci priebeh tejto zimy, ktorá pripomína hojdačku, predpokladali. Podpisuje sa na tom  fenomén El Niňo, vinou ktorého je na celom svete veľmi premenlivé  počasie.  V prípade fenoménu ide o opakujúcu  sa odchýlku od bežného prúdenia vody a vzduchu v Tichom oceáne, ktorá ovplyvňuje na počasie v rôznych častiach sveta. 

Tieto rýchle zmeny počasia však  dokážu poriadne otriasť nielen prírodou, ale ľudským organizmom. Psychológ Jindřich Cupák hovorí, že to môže mať  negatívny vplyv na našu psychiku: „Sme súčasťou  prírody a tak na  narušenie biorytmov reaguje väčšina z nás tiež určitou rozkolísanosťou.“

Môže sa to podpísať na poklese našej výkonnosti, či  nervozite.

Na Vianoce rozvkitli v mnohých záhradách kvety. (zdroj: SME - Ján Krošlák)

 Zvieratá reagujú na arktickú zimu úsporným režimom

Rýchle striedanie teplých a chladných období má negatívny dopad aj na lesnú zver. Tá sa ťažšie vyrovnáva s obdobím chladu. Dobrovoľný strážca prírody a ochranár Jaroslav Slašťan hovorí, že hoci  sú živočíchy nášho pásma prispôsobené na zimy a proti chladu sú opatrené zimnou srsťou, arktické zimy môžu pre nich predstavovať problém. Ten sa neraz môže skončiť aj  uhynutím:  „Počas arktických zím sa u zvierat výrazne zvyšuje výdaj telesnej teploty a tým aj spotreba zásobných látok. Ak je akékoľvek zviera vystavené chladu, automaticky dochádza k termoregulácii, teda k potrebe tvorby tepla a následne aj spotrebe jeho energetických zásob. V prípade,  že sú nízke teploty spojené so súvislou a hrubou vrstvou snehovej pokrývky, prichádza pre zvieratá obdobie hladu,  zapríčinené nedostatkom potravy,“ doplnil s tým, že   v takýchto prípadoch zvieratá fungujú v  akomsi "úspornom režime". Tým si  redukujú  svoj energetický výdaj. Sú to práve na jeseň vytvorené tukové zásoby, ktoré predstavujú rýchlo mobilizovateľnú zásobu energie, potrebnej k udržaniu termoregulácie.
 „Hladom a zimou fyzicky zoslabené zvieratá sú náchylnejšie na  vírusové, či zápalové ochorenia, prípadne sa stávajú ľahkou korisťou šeliem,“ dodal.

Pri Starých Horách (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Prikrmovanie vtákov bude v najbližších dňoch veľmi aktuálne. (zdroj: SME - Ján Krošlák)

Rastliny sa s teplotnými  zmenami vyrovnajú pomerne dobre

Hoci počas posledných Vianoc sme mohli mať pocit, že rastliny sa prebúdzajú a niektoré dokonca  zakvitli ako na jar, podľa docentky Ingrid Turisovej z Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici sa s tým dokáže príroda vysporiadať bez väčších problémov. Rastlinstvo je totiž v stave vegetačného pokoja a ani striedanie veľmi teplého a chladného počasia by tento režim narušiť nemali.