Utorok, 18. september, 2018

Zima ako na hojdačke: dáva zabrať ľuďom aj prírode (+ FOTO)

Na narušenie biorytmov v prírode reaguje citlivo aj ľudský organizmus.

(Zdroj: SME - Ján Krošlák)

BANSKÁ BYSTRICA.  Posledné Vianoce, počas ktorých nám rozkvitali pred domami sedmokrásky a prvosienky, potom mrazivý prelom rokov, následne  oteplenie s dažďom a teraz predzvesť nástupu arktickej zimy. Ani toto avizované  výrazné ochladenie by však nemalo byť dlhé, lebo podľa desaťdňového predpovedného modelu SHMÚ  ho opäť vystrieda oteplenie s dažďom.

Odborníci priebeh tejto zimy, ktorá pripomína hojdačku, predpokladali. Podpisuje sa na tom  fenomén El Niňo, vinou ktorého je na celom svete veľmi premenlivé  počasie.  V prípade fenoménu ide o opakujúcu  sa odchýlku od bežného prúdenia vody a vzduchu v Tichom oceáne, ktorá ovplyvňuje na počasie v rôznych častiach sveta. 

No ad for you

Tieto rýchle zmeny počasia však  dokážu poriadne otriasť nielen prírodou, ale ľudským organizmom. Psychológ Jindřich Cupák hovorí, že to môže mať  negatívny vplyv na našu psychiku: „Sme súčasťou  prírody a tak na  narušenie biorytmov reaguje väčšina z nás tiež určitou rozkolísanosťou.“

Môže sa to podpísať na poklese našej výkonnosti, či  nervozite.

Na Vianoce rozvkitli v mnohých záhradách kvety. (zdroj: SME - Ján Krošlák)

 Zvieratá reagujú na arktickú zimu úsporným režimom

Rýchle striedanie teplých a chladných období má negatívny dopad aj na lesnú zver. Tá sa ťažšie vyrovnáva s obdobím chladu. Dobrovoľný strážca prírody a ochranár Jaroslav Slašťan hovorí, že hoci  sú živočíchy nášho pásma prispôsobené na zimy a proti chladu sú opatrené zimnou srsťou, arktické zimy môžu pre nich predstavovať problém. Ten sa neraz môže skončiť aj  uhynutím:  „Počas arktických zím sa u zvierat výrazne zvyšuje výdaj telesnej teploty a tým aj spotreba zásobných látok. Ak je akékoľvek zviera vystavené chladu, automaticky dochádza k termoregulácii, teda k potrebe tvorby tepla a následne aj spotrebe jeho energetických zásob. V prípade,  že sú nízke teploty spojené so súvislou a hrubou vrstvou snehovej pokrývky, prichádza pre zvieratá obdobie hladu,  zapríčinené nedostatkom potravy,“ doplnil s tým, že   v takýchto prípadoch zvieratá fungujú v  akomsi "úspornom režime". Tým si  redukujú  svoj energetický výdaj. Sú to práve na jeseň vytvorené tukové zásoby, ktoré predstavujú rýchlo mobilizovateľnú zásobu energie, potrebnej k udržaniu termoregulácie.
 „Hladom a zimou fyzicky zoslabené zvieratá sú náchylnejšie na  vírusové, či zápalové ochorenia, prípadne sa stávajú ľahkou korisťou šeliem,“ dodal.

Pri Starých Horách (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Prikrmovanie vtákov bude v najbližších dňoch veľmi aktuálne. (zdroj: SME - Ján Krošlák)

Rastliny sa s teplotnými  zmenami vyrovnajú pomerne dobre

Hoci počas posledných Vianoc sme mohli mať pocit, že rastliny sa prebúdzajú a niektoré dokonca  zakvitli ako na jar, podľa docentky Ingrid Turisovej z Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici sa s tým dokáže príroda vysporiadať bez väčších problémov. Rastlinstvo je totiž v stave vegetačného pokoja a ani striedanie veľmi teplého a chladného počasia by tento režim narušiť nemali.  

No ad for you