Piatok, 19. október, 2018

Golian s Viestom dlho nemali pamätník na mieste svojho zatknutia. Teraz oslávil desaťročie

V novembri 1944 padli generáli Rudolf Viest a Ján Golian do zajatia v Pohronskom Bukovci. Pamätníka sa dočkali až po rokoch.

Pamätník odhalili pred desiatimi rokmi. (Zdroj: Ján Krošlák)

POHRONSKÝ BUKOVEC. Pred desiatimi rokmi, 29. augusta 2008 odhalili v Pohronskom Bukovci pamätník dvom významným vojnovým osobnostiam, generálom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi. Práve v Pohronskom Bukovci padli v prvých novembrových dňoch roku 1944, krátko po potlačení Povstania, do zajatia. Dlhé roky tu však žiaden pamätník nemali.

Postavenie pamätníka bolo preto podľa jedného z jeho iniciátorov, bývalého zamestnanca Lesov SR a politika Jána Mičovského splatením historického dlhu. Na projekte jeho umiestnenia spolupracoval s vedením obce. Podobne to bolo aj v prípade obnovenia partizánskej základne Matúšová nad obcou, na ktorom sa podieľali Lesy SR a dnes patrí k Významným lesníckym miestam.

No ad for you

Starosta Pohronského Bukovca Igor Šagát hovorí, že pamätník Golianovi a Viestovi, ako aj neďaleká partizánska základňa Matúšová patria k často navštevovaným miestam a od ich sprístupnenia turistov v obci pribudlo: „Chodia k nám jednotlivci, ale tiež školy a zvyčajne návštevu týchto dvoch miest spájajú.“

Pamätné miesta v Pohronskom Bukovci

Projekt mal byť pôvodne ešte širší

Ján Mičovský si spomína, že pôvodne zvažovali v prípade pamätníka Golianovi a Viestovi ešte veľkorysejší projekt.

„Existovala myšlienka, že by sme ho postavili ako symbol slovensko – nemeckého zmierenia, ako vyšší princíp poučenia z vojnových čias,“ hovorí s tým, že hoci sa túto myšlienku nepodarilo zrealizovať, do budúcnosti je stále otvorená.“

Je však rád, že dnes je blízko miesta, kde generálov zajali, aspoň jednoduchý pamätník. Kamenný blok na jeho výstavbu priviezli z Čierneho Balogu.

Generáli Golian a Viest patrili ku kľúčovým postavám Slovenského národného povstania, hoci za socializmu sa tento ich podiel spochybňoval. Koncom októbra, keď sa povstalci stiahli do hôr, presúva sa s nimi aj Golian a Viest. V tretí novembrový deň obaja generáli padli do zajatia v Pohronskom Bukovci, nasledovali výsluchy v Bratislave a v Berlíne.

Ich ďalší osud je dodnes zahalený rúškom tajomstva. Historici sa domnievajú, že ich popravili pravdepodobne v koncentračnom tábore Flossenbürg niekedy v roku 1945.

Od prechádzok za černicami k partizánskej základni

Ján Mičovský si spomína tiež na obdobie, keď sa pustili Lesy SR spoločne s obcou na jeho podnet do obnovy partizánskej základne Matúšová. Na začiatku týchto snáh pritom stála náhoda. „Ako dieťa som s otcom chodil na černice a huby do okolia Pohronského Bukovca, keďže tento kraj mal veľmi rád. Spomínal si, že niekde tam bol aj partizánsky tábor, hoci v tom čase sa už z neho nezachovalo takmer nič,“ dodal. Pri skúmaní miesta, kde sa mal tábor nachádzať, objavili pod pňom bronzovú tabuľku.

Išlo o zemľanku, kde mal štáb náčelník Jegorov. „Bol som vtedy príjemne prekvapený, aké nadšenie to vyvolalo u ľudí z Pohronského Bukovca. Mnohí obetovali svoj voľný čas a spolu s pracovníkmi Lesov sa podieľali na obnove tohto Základňu zriadili v lokalite Matúšová v auguste 1944, slúžila partizánskej brigáde A.S. Jegorova predovšetkým po zatlačení povstania do hôr.

Pozostávala z viacerých stanovísk – nachádzal sa tu veliteľský bunker, bunkre mužstva, štábny bunker, stanovisko vysielačky, ošetrovňa a dokonca aj sklady potravín a mäsa.

Trasa k základni je približne šesť kilometrov, obec pracuje na tom, aby ju skrátila. „Pôvodne sem viedol kratší chodník, ten je však zarastený. Pomoc nám sľúbili lesy, takže verím, že sa nám podarí kratšiu trasu čoskoro sprístupniť,“ hovorí starosta Šagát.

No ad for you