Štvrtok, 14. december, 2017 | Meniny má Branislava, Bronislava
Pridajte si svoje mesto

Vážení čitatelia, prevádzku služby sme sa rozhodli ukončiť.
Ďakujeme za záujem a ponúkame vám čítanie na titulnej stránke www.myregiony.sk.

Slúžky

Kde a kedy ?

Premiéra:  15. 11. 2002,  obnovená premiéra:  22. 12.  2 012

Popis

Preklad:  Mária Krásnohorská
Dramaturgia, úprava textu:  Barbora Wallová a. h.
Scéna:  Peter Janků a. h.
Kostýmy:  Barbora Erniholdová a. h.

Hudba:  Miriam Bayle a. h., Viliam Dočolomanský a. h.
Asistent réžie:  Dodo Šamaj
Choreografia a réžia:  Viliam Dočolomanský a. h.
 
Hrajú:
Claire  Eva Dočolomanská
Solange  Mária Šamajová
Milostivá pani  Marianna Mackurová
Special appearance  Juraj Smutný
Autorov úvodný text nahovoril pán Michal Dočolomanský.

 

Tri ženy, traja muži, jeden muž a dve ženy, dvaja muži a jedna žena, žena a muž, žena a žena, muž a muž zdá sa vám to poriadne divoké? Nuž, toto sú hádam všetky kombinácie, ktoré môžu vzniknúť, keď sa režiséri snažia interpretovať Genetovu hru Slúžky. Svetlo sveta už uzreli všemožné verzie a výklady tohto zvláštneho textu. Niekto v ňom hľadal obraz homosexuálneho vzťahu, pre ďalšieho sa Slúžky stali „celebráciou mystéria“ (Jean-Marie Patte), „jansenistickým a takmer mystickým obradom“ (Roland Monod), či „divokým oratóriom, delirickou a znesväcujúcou parabolou“ (Viktor Garcia). Netreba zabudnúť ani na „koloniálnu interpretáciu poníženia“ v inscenácii Théâtre de France z roku 1963, v ktorej hrali čierne herečky. Uvádzam tieto interpretácie z jediného dôvodu: práve ich počet a rozmanitosť dokazuje, že hra v sebe obsahuje akési tajomstvo, nerozlúštiteľné a temné, ktoré neustále magickou silou priťahuje režisérov celého sveta.
Ide vlastne o modelovú situáciu: dve sestry – slúžky, ktoré nenávidia svoju paniu a zároveň sa nevedia vymaniť z jej čara, z pôvabu života, ktorý žije a ktorého sa cez ňu môžu dotýkať. Vzniká spletenina lásky a nenávisti. Keď sa však na text pozrieme vecne, vidíme hlavne presnú štruktúru a jasný príbeh, nie fantazmagorický svet snívania, nekontrolovaných výbuchov vášní, ale normálnu detektívku, plánovania vraždy, udanie, väzenie, strach z prezradenia. Počas týchto často zvláštne, blúznivo znejúcich replík sa odohráva čosi veľmi tvrdé a vlastne jednoduché. Dve ženy sa rozhodli niekoho zabiť, či už len v hre alebo naozaj a pracujú na tom. Hra na zabitie, „nácvik vraždy“ sa im vymyká z rúk a nakoniec vlastne nevedia, koho smrť by ich vykúpila. (Barbora Vallová)

 

Banskobystrické Slúžky mali svoj veľký deň 15. 11. 2002 kedy sa konala premiéra v súčasnom hereckom obsadení a v réžii Viliama Dočolomanského. Slúžky nadviazali na úspešnú inscenáciu Malá morská panna, ktorú ešte ako študent JAMU Brno pripravil v r. 1999 pre BDNR. Obidve inscenácie upútali svojim divadelným jazykom a stali sa nevšedným zážitkom. Dňa 29. 6. 2006 mala inscenácia Slúžok slávnostnú derniéru. Nečakali sme, že ju obnovíme, a predsa... Po návrate herečky Evy Dočolomanskej zo zahraničia, sme sa rozhodli znovu vyvolať Slúžky zo zabudnutia. A tak sa spolu s vami staneme svedkami oživenia hry Jeana Geneta vo výklade režiséra Viliama Dočolomanského, aby sme poodhalili tajomstvo Slúžok. (iš)

 

O autorovi
Jean Genet bol francúzsky dramatik, básnik a prozaik. Jeho prozaická aj dramatická tvorba je ovplyvnená existencializmom. Svojím životným štýlom a umeleckým dielom nepriamo nadväzuje na villonovskú tradíciu, pričom sa v európskej literatúre v polovici 20. storočia stáva celkom ojedinelým javom. Vo svojom diele sa vysmieva spoločenskému systému, ukazuje najnižšiu sociálnu vrstvu.

 

O režisérovi
Viliam Dočolomanský je slovenský režisér, synovec Michala Dočolomanského, žijúci v Prahe. Je spoluzakladateľom medzinárodného divadelného štúdia pôsobiaceho v Prahe Farma v jeskyni, ktoré je zamerané na tvorbu, vývoj a výskum ľudského výrazu. Jeho inscenácie vznikajú na základe dlhodobého výskumu, ktorý je zameraný na prenos ľudskej skúsenosti mimo slova a limitov bežného porozumenia. V inscenáciach V. Dočolomanského sa konfrontuje osobné a sociálne vnímanie sveta a vzniká silné zdieľanie zážitku zo skúsenosti medzi performermi a divákmi. Dočolomanský je držiteľom prestížnej ceny Európska cena Novej divadelnej reality a iných.

 

O hre
Genetova hra Slúžky kombinuje klasickú francúzsku drámu s prvkami kriminálneho príbehu čerpajúceho z čiernej kroniky. Dve Slúžky majú v pláne otráviť svoju paniu čajom. Genet využíva abstraktný a básnický jazyk a tým dáva priestor pre viac rovín a významov, než je len samotný obyčajný detektívny príbeh. Sestry, slúžky sa snažia pri svojich hrách zistiť svoju identitu, jedna hrá druhú alebo hrajú svoju nenávidenú a zároveň obdivovanú paniu. A čím viac sa vžívajú do roly niekoho iného, tým je zjavnejšie, aký patologický vzťah majú k sebe navzájom i k svojej nadriadenej, je to vzťah lásky aj neznesiteľnej nenávisti, ktorý môže byť vyriešený jedine vraždou. K tej ale príde len v ich hrách a predstavách. Kto vlastne pri hrách, kde každá hrá niekoho iného než samú seba, vlastne umiera? Herec, alebo ten, koho hrá? V snahe zavraždiť Madam ide nielen o deštrukciu, ale aj o sebadeštrukciu.

 

Témy pre pedagógov SŠ a VŠ:
Svetová literatúra – Jean Genet, francúzsky dramatik, básnik a prozaik ovplyvnený existencializmom
- téma rôznych podôb medziľudských vzťahov,
- téma moci a podriadenosti,
- téma hľadania vlastnej identity,
- téma deštrukcie a sebadeštrukcie.
 

Inscenácia účinkovala na festivale Leto v parku v Košiciach v r. 2013.


Dĺžka predstavenia:  70 min.